Alergia, Alergická nádcha a astma – pandémia 21 storočia. Posledné novinky z roku 2011

MUDr. Boris Hruškovič, IMUNO-ALERGO sro. Bratislava

Pre každé ochorenie existuje príčina vzniku. Úlohou vedcov je na ňu prísť a poskytnúť riešenia vedúce k uzdraveniu alebo k preventívnym opatreniam ktoré zabránenia jej vzniku (tzv. primárna prevencia) Klasickým príkladom sú infekčné ochorenia, kde odhalenie pôvodcu viedlo k vývoju účinnej vakcíny. Jej podanie vybudí imunitný systém k účinnej obrane voči škodcovi a zabráni vzniku vážneho ochorenia. Škodca je vypudený z prostredia človeka a ochorenie už nevzniká (napríklad detská obrna).

Ako je to však v prípade alergických ochorení – senná nádcha, zápal prínosových dutín, astma, potravinové alergie, alergický zápal žalúdka a čreva, alergia na lieky, ekzém, žihľavka, opuchové stavy a anafylaktický šok. Alergia sa dnes považuje za epidemické, civilizačné ochorenie, postihujúce veľkú časť populácie na celom svete. Epidemické preto lebo pred približne 150 rokmi trpel na toto ochorenie každý desiaty, dnes je to každý tretí či štvrtý (významné rozdiely v krajinách) a trend je stále na vzraste. Napríklad v Českej Republike za uplynulých 15 rokov prevalenia alergie dosiahla z pôvodných 16,9% nad 31,2% v populácií detí a adolescentov do 17 rokov. Rovnako u astmy stúpla z 3,8 na 8,2% a alergickej nádchy u 5,7 na 18,2% (Špičák V).

150 rokov je z pohľadu ľudskej civilizácie veľmi krátka doba, na to aby sa významne zmenila genetická výbava – aký škodca sa teda objavil ?

Posledných 10 rokov vedci poukazujú na to, že príčina je v našom okolí, v našom spôsobe života. Veľké štúdie na tisíckach detí (PARSIFAL,GABRIELA) ktoré dokazujú že „farmársky“ spôsob života (t.z. bezprostredný, denný kontakt s dobytkom) je významným ochranným faktorom pre vznik alergie. V tomto prostredí sa totiž vyskytuje vysoká koncentrácia baktérií ktoré pozitívne vplývajú na vývoj imunitného systému do 1 roka dieťaťa. Je už dávnejšie známe že „nežijeme samy“. Na našej koži a slizniciach spolu s nami žije taký istý počet baktérií aký je počet buniek z ktorého sa skladá naše telo. Žijeme spolu v „dynamickej rovnováhe „ ktorá keď je príliš narušená môže vzniknúť ochorenie. Zaujímavé je i 13 ročné sledovanie výskytu astmy u žien a mužov žijúcich na farmách v USA, kde došlo po týchto rokoch k zvýšeniu výskytu astmy u žien, nie však mužov. Autori sa domnievajú že dôvodom je zmena návykov k akým patrí i upratovanie a zvýšené používanie čistiacich prostriedkov v domácnostiach (Motika CA).

Do rovnakého koša patrí príliš časté užívanie antibiotík k tomu vedie. Čím viac antibiotík počas prvých 6 rokov dieťa využíva tým má vyššie riziko vzniku alergie. Rozdiel v osídlení dýchacích a zažívacích ciest „protektívnymi“ baktériami sa ukazuje i u detí ktoré sa rodia prirodzenou cestou oproti tým ktoré sa rodia prostredníctvom sekcie. U tých druhých nedochádza ku kontaminácií baktériami ako je v prípade prechodu pôrodnými cestami (van Niemwegen FA).

Existujú rozdiely pri výskyte alergie medzi majetnými aj nemajetnými (štúdie z Afriky), kde sa zistilo že niektoré typy parazitov chránia organizmus pred vznikom alergie. Chudoba alebo bohatstvo samo o sebe nie je nezávislým rizikiovým faktorom ako ukazujú štúdie ktoré dokazujú že matky, ktoré prekonávali stres z dôvodu chudoby počas ich detstva. Ten potom zvyšoval riziko vzniku astmy u ich vlastných potomkov. Chudoba má asi dlho pôsobiaci efekt na vznik astmy (Sternthal MJ)

Na druhej strane obezita – „výsada“ bohatých krajín významnou mierou ovplyvňuje vznik alergie. Napríklad obezita detí významnou mierou zvyšuje riziko vzniku astmy v dospelosti.

Dlho sa sleduje negatívny vplyv exhalátov na imunitný systém. Zistilo sa že okrem to že priamo narušuje súdržnosť slizníc (slizničný epitel) a tým umožňuje rýchly prechod alergénu do organizmu, negatívne vplýva aj na regulačné lymfocyty (tzv. rozhodujúci politici imunitného systému), ktoré sú dnes považované za jedny z kľúčových buniek pri vzniku alergie. Preto ľudia žijúci v blízkosti diaľnic a veľkých križovatiek (do 300 m) či letísk trpia omnoho viac na alergické ochorenia. Exhaláty tiež poškodzujú bielkoviny v rastlinách – v peli, ovocí, zelenine a tie sa stávajú agresívnymi alergénmi.

Posledne sa ukazuje, že mať doma psa, na dvore nestačí, je ochranný faktor pre novonarodené dieťa. A čím viac psov v domácnosti, tým lepšie. Kritickým časom je hlave prvý rok. Toto však neplatí u detí u ktorých už začína vznikať alergia, čo sa už dá zistiť pri narodení alebo v prvých týždňoch života. Informácia o ochrannom vplyve psov je zatiaľ bez záruky, na jednoznačné odporúčania si však treba počkať. Typickým príkladom zlyhania takýchto odporúčaní sú diétne odporúčania pre kojencov, kde sa po 20 tých rokoch dodržiavania smerníc (napríklad múčne jedlá až po 6 tom mesiaci) zistilo, že nemá žiaden význam vynechávať z jedálnička dieťaťa čokoľvek, dokonca to môže skôr zvyšovať riziko vzniku alergie. I vedci sa mýlia.

Naskytuje sa úvaha, že za explozívny vznik alergických ochorení posledných 100 rokov, môžu vlastne výdobytky našej civilizácie, inými slovami je to „daň za blahobyt“. To že sme sa príliš rýchlo vzdialili „prírode“, teda tisícročia vedenému spôsobu života, v harmónií so svojim okolím, poznajúc kedy dozrie obilie, kedy sa otelí krava a prečo dáva málo mlieka. Alergia bola vtedy ochorením len šľachty.

 

V prvom rade treba pochopiť, hlavne u laickej verejnosti ako aj u prvolíniových lekárov že alergická nádcha je dnes považovaná za pred stupeň astmy a teda u takýchto pacientov treba zvážiť presnejšiu diagnostiku astmy. K tomu slúžia citlivejšie vyšetrenia – napríklad bronchiálnej hyperreaktivity a koncentrácie vydychovaného oxidu dusnatého ( FeNO). K tomuto nabáda i najnovšia iniciatíva ARIA (Allergic rhinitis and its impact on asthma) (Bousquet J). V druhom rade stojí otázka či vieme nárastu tohto ochorenia predchádzať – tzv primárna prevencia. Zatiaľ žiadne jednoznačné výsledky neboli dosiahnuté i keď hore uvedené naznačuje cestu kade sa asi budeme uberať. Jednoznačne však platí že dojčenie patrí k ochranným faktorom, pričom medzi 4-6 mesiacom treba začať s prikrmovaním bez akejkoľvek selekcie potravín, i keď vhodným sa zdá, keď prevaha potravín je z danej zemepisnej šírky a dĺžky ako sa dieťa narodilo. Eliminácia i pasívneho fajčenia patrí tiež k primárnej prevencií. Podstatne dôležitejšia, a o to viac dokázaná, je sekundárna prevencia, kde sa snažíme o maximálnu elimináciu alergénu z prostredia na ktoré už vznikla senzibilizácia a vzniká alergické ochorenie. Odstrániť mačku alebo plesne z bytu či domu majú veľký vplyv na ďalší priebeh ochorenia. V prípade peľovej sezóny sú postupy dostatočne známe avšak pacientmi málo dodržiavané. Je vhodné sledovať aktuálne peľové spravodajstvo a v období maximálnej koncentrácie peľu, ak je to možné, zmeniť zemepisnú výšku (ísť napríklad do vyšších hôr) alebo šírku (k moru alebo do púštnych krajín). Ak to nie je možné na toto obdobie zvyšujeme dávky liekov, hlavne antihistaminík.