Jar je pre väčšinu z nás obdobím fyzického aj duševného znovuzrodenia. Každý tretí človek však práve na jar trpí peľovou alergiou. O tom, či budeme alergickí, rozhoduje okrem dedičnosti aj črevná flóra, kvalitná výživa a dĺžka dojčenia. Alergia je daň za tzv. westernizáciu, prepych, v ktorom žijeme. „Je to problém hodnôt. Lekári sa tomu často len prizerajú a farmaceutický priemysel prosperuje,“ hovorí alergológ – imunológ Boris Hruškovič.

• Ktoré obdobie jari je pre alergikov najhoršie z hľadiska intenzity problémov spôsobených alergiou?
  Každý rok je iný. Veľká väčšina záleží od počasia, ktoré je dnes nevyspytateľné a od množstva peľových zŕn v ovzduší. Ak sa napríklad oteplí už koncom januára nad 10 stupňov, začne svoj peľ do ovzdušia ako prvá uvoľňovať lieska. Aspoň tak to bolo vlani. Alergici, citliví na tento peľ, začnú mať problémy. Tento rok sme mali dlhú zimu, sezóna sa začala až v úvode apríla kvitnutím brezy a bola slabšia ako v minulom roku. Väčšinou po slabšej sezóne nasleduje ten ďalší rok silnejšia.
• Môže existovať latentný alergik (bez klasických príznakov alergie)?
  Áno, môže. Odborne to nazývame atopia, teda vloha stať sa alergikom, mať klinické prejavy, symptómy. Stanovuje sa jednoducho – kožnými testami s alergénmi. Až približne 40 % ľudí ich má pozitívne, alergikmi sa však nestanú všetci.
• Ak má malé dieťa alergiu na potraviny, existuje vážny dôvod, že bude precitlivené aj na iné alergény?
  U detí rodičov so silnejšími prejavmi alergie sa začne do jedného roka najprv alergia na potraviny (vajcia, mlieko), ktorá sa prejavuje ekzémom vo veku od 1 – 5 rokov. Alergia sa potom presunie buď na pele, alebo v horšom prípade na roztoče, prípadne plesne. U silných alergikov pretrváva ďalej aj na potraviny, u väčšiny však do veku 5 rokov vymizne. Už pri dieťati vo veku 1 – 3 roky s nejakými typom alergie vieme určiť ďalšie rizikové faktory (napríklad fajčenie v domácnosti ) a predpokladať vývoj – napríklad do ťažkej formy astmy.
• A ako je to s deťmi v predškolskom, resp. školskom veku? Ktoré alergény sú pre ne rizikové?
  Ako prvá u nich najčastejšie vznikne alergia na peľ tráv (typické obdobie lietania topoľového chlpu). V prípade, že sa nelieči dôsledne a adekvátne, postupne sa pridáva aj alergia na iné pele – stromy, buriny, v horšom prípade roztoče. Ak si v tom období zadováži rodina mačku alebo hlodavca, dieťa na ne veľmi rýchlo získa alergiu a často trpí astmou.
• Ako sa dá efektívne bojovať s peľovou alergiou? Jesť tony liekov, alebo upraviť životosprávu?
  Samozrejme, neexistuje univerzálne pravidlo. Chronický pracovný alebo emočný stres sa významne podieľa na vzniku alergie hlavne u mladých ľudí. Treba si uvedomiť, že každé ochorenie nám poukazuje na čosi, čo v našom živote neriešime. Veľmi vhodné je od detstva sa otužovať a žiť viac s prírodou. Vedecké tímy dokázali, že ak sme už počas tehotenstva a do jedného roku života dieťaťa v dennom kontakte s kravami na farmách, riziko vzniku alergie klesá až o 80 %.
• Zvyšuje počet spotrebovaných antibiotík u dieťaťa riziko vzniku alergie?
  Áno, je to pravda. Ale úprimne ruku na srdce, ako často sa k antibiotikám uchýlime len preto, že „nemôžeme“ ostať s dieťaťom doma, aby malo možnosť sa s bežným (väčšinou vírusovým) infektom vysporiadať samo? Je treba si uvedomiť, že s dnešnými poznatkami vieme už veľa zmeniť, že zdravie máme v našich rukách, nie v zásuvke v ambulancii u lekára.
• Dá sa štatisticky zhodnotiť, či sú ľudia v mestách viac náchylní na prejavy alergie?
  V teórií to platí, ale čoraz častejšia migrácia do mesta za prácou a do školy stav úplne mení. Už v spomínaných štúdiách o farmárskych deťoch sa zistilo, že ak dieťa odíde do školy do mesta, riziko alergie stúpa o 50 %. Ak ostane v meste žiť, ochranný vplyv sa už u jeho detí neprejaví.