Alergiou na peľ u nás trpí zhruba 15 percent populácie. Je to najrozšírenejšia alergia spomedzi všetkých druhov. Ľudí ohrozuje od skorej jari do neskorej jesene a poriadne im znepríjemňuje život.

Najtypickejším príznakom peľovej alergie je poriadna a neustávajúca „kýchavica“. „Medzi najčastejšie príznaky patrí kýchanie v salvách, teda aj 20-30 krát za sebou, vodnatý výtok a upchávanie nosa, svrbenie v nose, na podnebí, v ušiach, pálenie a rezanie spojoviek,“ vysvetľuje alergológ Boris Hruškovič. Nevšímať si ich nie je najlepšie riešenie. „Keďže dnes už vieme že medzi sliznicou nosa a sliznicou priedušiek je malý rozdiel, veľmi rýchlo takto prebiehajúca alergia postupuje hlbšie a začína astma. Spočiatku pacient sucho a dráždivo kašle, potom sa pridruží sťažené dýchanie pri zvýšenej námahe, ale aj v kľude, zvieranie hrudníka, pocit zovretia v obruči a pri ťažších formách ho tieto problémy budia aj v noci. Takéto príznaky všeobecní lekári často považujú za inkfekciu a pacienti vystriedajú dvoje aj troje antibiotiká, kým ich pošlú tam, kam patria, k alergológovi.“

Alergik na peľ môže byť „šťastný“, ak je citlivý len na niektoré druhy peľu. Inak trpí takmer po celý rok. „V zásade môžeme rozdeliť peľ z alergénneho hľadisky na 3 druhy. Skoro z jari, vo februári až apríli, je to peľ brezovitých stromov ako je breza, jelša, lieska či hrab, v máji až júli sa vyskytuje peľ travín, z nepokosenej trávy či obilia a peľová sezóna končí v auguste až októbri peľom burín, ide hlavne o palinu a ambróziu,“ hovorí Hruškovič. „Pele týchto vetroopelivých bylín majú nepríjemnú vlastnosť, že pri suchom, teplom a veternom počasí preletia desiatky kilometrov, na rozdiel od hmyzom opelivých rastlín ako je napríklad slnečnica alebo chryzantéma. Ich peľ je tiež silný alergén ale keďže ich peľové zrná sú ťažké a lepkavé, vietor ich nerozfúka, takže k alergickým reakciám dochádza len u malého počtu ľudí, ktorí s týmito rastlinami prichádzajú do bezprostredného kontaktu,“ dopĺňa alergológ. Medzi takéto silné alergény patrí aj nevinne vyzerajúca sedmokráska, gerbera či obľúbená záhradná astra.

Pri včasnom podchytení je podľa Hruškoviča alergia na peľ liečiteľná. Samoliečbu pomocou voľnopredajných protialergických liekov a rôznych pomocných prípravkov proti upchatému nosu či kašľu, však neodporúča. „Môže to raz, dvakrát zabrať, ale alergia sa bude každý rok vracať a s väčšou silou. Pacient sa môže stať alergickým na väčší počet druhov peľu, neskôr aj na iné alergény, napríklad v potravinách, na roztoče, prach. My vieme zabezpečiť aby imunitný systém na peľ nereagoval žiadnou reakciou. Navrátime stav takzvanej tolerancie imunitného systému voči alergénu,“ vysvetľuje s tým, že liečba býva často dlhoročná.

Pokiaľ predsa len nevyhľadáte odborníka a chcete alergiu udržať „pod pokrievkou“ vlastnými silami, mali by ste dodržiavať určité zásady. „Po pobyte vonku sa osprchovať, vymeniť si šaty. Vonku nosiť okuliare, udržiavať si krátke vlasy, ostrihať bradu či fúzy. Vyvetrať len jednorázovo pred spaním a potom zavrieť okno, prípadne používať kvalitné peľové sieťky. Samozrejme, ak sa neliečime, vyhýbať sa aktivitám v prírode. Prespať v senníku alebo sa vyváľať vo vysokej tráve je pre alergika tabu. Takisto kosenie trávy. Pozor na počasie, pre alergika je nevhodné slnečné suché a veterné počasie, daždivé je naopak vhodné,“ odporúča Hruškovič.