Možno ste už počuli, že pacienti s rovnakou diagnózou môžu mať priebeh ochorenia absolútne rozdielny. Keď sa odborníci pozreli na týchto pacientov pod mikroskopom, zistili, že ich životný štýl, pracovné podmienky, situácie a udalosti, s ktorými sa stretávajú, sú veľmi odlišné. Začali uvažovať, že tieto faktory môžu pôsobiť na priebeh ochorenia.

Zaoberať sa však vplyvmi komplikovaných vzťahov či konfliktných situácií na priebeh vašej astmy alebo alergie nemusí byť vždy jednoduché. Cesta hľadania odpovede na otázku ako duševný stav pôsobí a prejavuje sa v ochorení môže byť často kľukatá. Preto sme v našej ambulancii pristúpili k nevyhnutnému prepojeniu dvoch odborov: psychológie a medicíny, a prizvali sme do teamu odborníkov psychológa, ktorý sa orientuje na psychosomatiku – samostatný vedný odbor, ktorý hľadá vzťahy medzi psychosociálnymi a biologickými vplyvmi na človeka. Návrat k celistvému pohľadu na človeka je nevyhnutný. Alergia, astma a kožné problémy sú tak isto ochorenia, ktoré je možné liečiť týmto prístupom.

Alergické ochorenia sú v dnešných časoch na vzostupe. U každého štvrtého pacienta ktorí trpí na alergickú nádchu – vznikne astma. Vstupné rizikové faktory pre tento vývoj sú mnohopočetné. Veľmi významným článkom vo vývoji astmy je samotná psychika pacienta, pričom dnešná rýchla a neistá doba významnou mierou negatívne vplýva na tento nepriaznivý vývoj ( chronický stres, neharmonický rodinný stav, citová rozkolísanosť prechádzajúca až do reaktívnych foriem depresie a iné).  Ukazuje sa že úzka, tímová spolupráca alergológa a psychológa bude významným prínosom pre menežment alergického pacienta.

Často sa stretávame so skrytou či otvorenou požiadavkou pacientov aj o „alternatívne“ liečebné postupy, čoho svedkom sú preplnené lekárne „liečivými voľnopredajnými produktmi“. Je badať určitú mieru skepsy ku klasickej „chemickej“ farmakoterapií. Lekári, ktorí dostatočne dlho pracujú vo svojej oblasti vedia, aký rozdielny je priebeh ochorenia u rôznych pacientov, nachádzajúcich sa v rozdielnych podmienkach a životných situáciách, a ako tieto spätne pôsobia na priebeh ochorenia. Zaoberať sa však vplyvmi komplikovaných vzťahov, konfliktných situácií a ich neuvedomovaných obsahov nemusí byť vždy jednoduché. Návrat k celistvému pohľadu na človeka je nevyhnutný. Nevyhnutným je teda prepojenie dvoch odborov: psychológie a medicíny.

Čo vlastne psychosomatika je?

Pod pojmom psychosomatika si lekári aj laici predstavujú najrôznejšie psychogénne poruchy. Pacienti takto označení sa tomu bránia, sú zneistení, či to neznamená, že po duševnej stránke nie sú v poriadku. Psychosomatika je spojená s predsudkami aj v mysli mnohých lekárov, ktorí niekedy označujú pacientov, u ktorých nenájdu žiadnu rýdzo telesnú alebo biochemickú poruchu, za neurotikov, simulantov. To však neznamená, že by si pacient svoje problémy vymýšľal. Dokonca to ani neznamená, že by človek musel mať viditeľné problémy v manželstve, v práci či v kontakte s inými ľuďmi. Problémom totiž môže byť pacient sám, to znamená, ako reaguje, čo je schopný zvládať a pod. Skrátka, ak psychosomatika stretáva chorého človeka, nemôže si odmyslieť jeho výzor, náladu, celkový telesný aj emočný stav, jeho súčasnú situáciu i minulosť. Psychosomatika je odvodená od dvoch slov, od slova „psyche“, čo znamená duševno – naša životná situácia, spôsob ako na rôzne situácie reagujeme, a od slova „soma“, čo znamená telo. Ide teda o celostný pohľad na „dušu“ (psychiku) a telo, na zdravie a chorobu. Psychosomatika sa zaoberá vzťahmi medzi duševnom a telesnom, ktoré nechápe ako dve nezávislé oblasti, ale ako spojené nádoby, či ako navzájom prepojené systémy. U človeka vlastne nikdy neochorie primárne len duša alebo telo. Vždy ochorie celá bio-psycho-sociálna jednotka človek. Aby nebola diagnostikovaná a liečená len duša bez tela alebo telo bez duše, ale celý človek, je potrebná lekárska veda zaoberajúca sa celou osobou, ktorá pacienta a jeho ochorenie vníma a rešpektuje v ich skutočnej komplexnosti a touto vedou je práve psychosomatika.

Psychosomatická medicína sa zaoberá otázkou, ako náš duševný stav pôsobí a prejavuje sa v oblasti rôznych somatických ochorení. Mohli by sme ju definovať ako samostatný vedný odbor, ktorý hľadá integrujúce prvky a vzťahy medzi psychosociálnymi a biologickými vplyvmi na človeka. V jej záujme je teda viac než len choroba, z čoho vyplýva, že pri vzniku ochorenia majú významný vplyv psychosociálne faktory, ktoré majú viac individuálny charakter ako všeobecný.

Psychologické poradenstvo v psychosomatike

Ako sme už spomenuli, psychosomatické ochorenia sú rovnako ovplyvnené biologickými, psychickými a sociálnymi faktormi, preto je pri medikamentóznej liečbe nevyhnutné podporiť liečbu oblastí psychických a sociálnych, a to pri každom ochorení! Preto presadzujeme zaradenie psychoterapeutických a socioterapeutických postupov do štandardnej liečby, najlepšie v tímovej práci bežnej ambulantnej praxi. V tomto vzťahu nevzniká konkurencia medzi lekárom-praktikom a psychológom, naopak plodná diskusia a spoločné štúdium problematiky ochorenia zvyšujú pyramídu poznania. Pacienti sa od seba líšia závažnosťou príznakov a možnosťou spracovania príčin ich ochorenia. Proces psychoterapie umožňuje uvedomenie si možných príčin ochorenia a integráciu týchto informácii. Medzi všeobecné zásady liečby je potrebné dôkladné oboznámenie sa s pacientom, s jeho telesným stavom, s existujúcimi poruchami v súčasnosti, v minulosti, históriu jeho životných zážitkov a spôsobom života. Následne je možné zhodnotiť podiel psychosociálnych a ďalších patologických dejov prispievajúcich k vzniku psychosomatickej choroby a zvoliť správny postup liečby. Neliečime jedinú príčinu choroby, ale liečebne ovplyvňujeme rizikové javy.

V rámci psychologického poradenstva v psychosomatike platí niekoľko nasledovných zásad:

• psychológ nenahradzuje somatickú liečbu, ale stáva sa veľmi žiaducim posilňovačom rýchlejšieho uzdravenia a často podstatným zdrojom pacientovho zlepšenia;
• v niektorých prípadoch ochorenia je psychický faktor tak výrazný, že psychoterapia je volená ako žiaduca metóda;
• vo väčšine prípadov liečba neznamená odhalenie jedinej psychickej príčiny ochorenia, ale premenu pacientovho pohľadu na celý komplex faktorov, ktorý sa na vývoji somatickej choroby a jej udržovaniu podieľa.

Psychologická intervencia je vhodná všade tam, kde sa stav pacienta napriek dobre stanovenej somatickej diagnóze a postupe somatickej medicíny napriek očakávaniu lekára nezlepšuje. Z tohto dôvodu je pri diagnostike i liečbe psychosomatického ochorenia rozpoznávanie vplyvu psychických faktorov rovnako dôležité ako rozpoznávanie vplyvu faktorov telesných a faktorov prostredia. Pri efektívnej spolupráci lekára so psychológom je možné získať podrobnú anamnézu a liečbu doplniť poradensko-terapeutickými metódami. Za týchto podmienok môže byť úspešnosť liečby ochorenia veľmi vysoká.

Naším cieľom je rozšírenie liečebného pôsobenia v oblasti alergických ochorení a astmy, kde je vplyv životného prostredia včítane zmenených nárokov na psychiku človeka enormný, pričom dedičnosť je dôležitá len vo vážnejších prípadoch. Dôsledkom týchto zmien počet alergických ochorení narastá exponenciálnym radom. Veľkú šancu vidíme hlavne tam, kde alergické ochorenie vzniká, či už u detí alebo dospelých.