MUDr. Ivan Hruškovič, PhD,
21.9.1936 – 23.12.2015

Učiteľ, priateľ, detský lekár, imunológ, alergiológ, vizionár, športovec…dobrý, priamy, rovný človek

Taký bol prof.MUDr.IvanHruškovič, CSc (1936-2015). Narodil sa v rodine stredoškolského profesora v Pukanci 21.9.1936. Zrejme po otcovi zdedil lásku k histórii, schopnosť prednášať. Po ukončení štúdia na LFUK v Bratislave nastúpil na Detské oddelenie v Rožňave, kde denne musel doslova bojovať o život detí najmä s infekčnými ochoreniami, ktoré v chudobnej oblasti Slovenska zabili, alebo zmrzačili v tom čase množstvo neočkovaných detí – aj to bol dôvod, prečo bol neskôr neohrozeným bojovníkom za očkovanie proti infekčným ochoreniam. Pri pred atestačnom pobyte na SÚDL (Slov. ústav pre doškoľovanie lekárov) v Trenčíne si ho všimol doc.MUDr. Andrej Getlík, lekár s láskou k pediatrii, vede, sústavnému vzdelávaniu. Po preložení SUDL do Bratislavy v roku 1957 a založení Detskej kliniky Dérerovej NsP sa Ivan Hruškovič stal jej primárom, p.docentA.Getlík prednostom. Postupne sa v tíme objavili ďalšie osobnosti slovenskej pediatrie (prof.M.Šašinka, prof.T.Šagát, doc.J.Strnová, prof.V.Milovský, doc.K.Furková, doc.M.Kaiserová..) a vzniklo pracovisko na vysokej úrovni so širokým zameraním na mnohé odbory pediatrie (kardiológia, endokrinológia, nefrológia,..) Prirodzeným spôsobom vznikla koncová nemocnica pre najzložitejšie ochorenia detského veku. Detská klinika sa stala centrom výchovy pediatrov, vychovala množstvo budúcich primárov a prednostov detských oddelení na celom Slovensku i všeobecných lekárov pre deti a dorast.

Ivan Hruškovič mal vzácny dar pre výkon povolania lekára. Okrem množstva základných medicínskych vedomostí, zručnosti pri výkonoch, mal povestný „šiesty zmysel“ pri stanovovaní diagnóz chorých detí. Každú chorobu sa snažil pochopiť v jej základoch, poctivo sledoval najnovšiu literatúru (tzv. CurrentContens – zoznam najnovších článkov zo všetkých odborných svetových časopisov – išiel týždenne z celej „Dérerky“ najskôr do rúk doc. Hruškoviča).  Jeho heslom bolo: môžeme byť chudobní, ale nesmieme byť hlúpi! A tak sme denne museli prekladať „separátky“ – vedecké práce z renomovaných časopisov, a s ich obsahom sa podeliť s ostatnými kolegami sa ranných sedeniach.

Prof. Getlík aj doc. Hruškovič veľmi rýchlo pochopili, že imunodeficity, alergické ochorenia, diabetes, onkologické ochorenia majú jedno spoločné – poruchu imunity. Spolu s prof. Jánom Štefanovičom a doc. Zorou Staršiou sa stali zakladateľmi nového odboru – klinickej imunológie a alergiológie na Slovensku. Okrem teórie sa snažili zaviesť do praxe nové vyšetrovacie ale aj liečebné postupy. Najmä podávanie IVIG v liečbe ťažkej atopickej dermatitídy, prieduškovej astmy možno pokladať za predchodcu biologickej liečby týchto ochorení. V začiatkoch 80-tych rokov sa len potvrdzovala  úloha týmusu a kmeňových buniek v imunopatologických procesoch; preto ich podávanie v liečbe , ako dokumentujú práce z medzinárodného sympózia, boli pionerskymi počinmi.

Ivan Hruškovič  bol vizionár. Schopnosť vidieť dopredu, predpovedať vývoj sa najviac potvrdila v liečbe pacientov s cystickou fibrózou (CF).  Do 70-tych rokov sa toto letálne, geneticky podmienené ochorenie „liečilo“ len v jednom centre v rámci Československa . Po absolvovaní školiaceho pobytu v motolskej nemocnici u p. docentky Viery Vávrovej a na klinike vo Švajčiarskom Davose prevzal primár Hruškovič starostlivosť o slovenských pacientov s CF. V r. 1977 – keď som mala to šťastie nastúpiť na Detskú kliniku ILF, bola CF ochorenie detského veku, priemerný vek úmrtia bol cca 5 rokov a liečebné možnosti mizerné (inhalácie mukolytík, vyklepávanie, perorálne, alebo intramuskulárne antibiotiká…), nepoznal sa gén, jeho produkt; tušila sa genetická podstata. A Ivan povedal: !Vieš, som presvedčený, že raz sa CF bude liečiť tabletkami 3×1 ako Syntophylínom „. Po 30 rokoch je oprava chloridového kanála perorálnou medikáciou skutočnosťou; pacienti sa dožívajú bežne dospelého veku; vedú plnohodnotný život (štúdium, zamestnanie, láska, rodina..).

Možno aj genetický výskum CF priviedol profesora Hruškoviča k štúdiu genetickej podstaty alergických ochorení. Spojenie vedomostí o ľudskom genóme, proteomike, reči buniek ľudského tela, produkcia a komunikácia cytokínmi a prejavov alergických ochorení dodávali prednáškam Ivana Hruškoviča punc zrozumiteľnej vedy.

Profesor Ivan Hruškovič mal v úcte svojich učiteľov, najmä spoluzakladateľa  českej imunológie a alergológie prof. Václava Špičáka. Spolu sa venovali liečbe alergických ochorení, zavádzali novú pokrokovú liečbu ako inhalačnú protizápalovú terapiu kromónmi, kortikoidmi; špecifickú alergénovú imunoterapiu.

K celoživotnej láske k „fascinujúcej“ imunológii ako vede priviedol za svojho života viacerých kolegov, ktorí dnes pokračujú v jeho práci. Za mnohých spomeniem prof. Petra Pružinca, prof. Martina Hrubišku, syna Borisa, ktorí sa k nemu hlásia ako ku svojmu učiteľovi.

Aj ja ďakujem za šťastie a česť, že som takmer tri desaťročia mohla stáť po jeho boku.

Ivan, budeš nám všetkým veľmi chýbať. Odišiel si v čase adventu, 23.12.2015, ale po dlhej chorobe Ťa čakalo vykúpenie. A v našich myšlienkach aj práci tu ostávaš naveky – ako priateľ, ktorý nikdy nezradil; ako učiteľ, ktorí nám nezištne odovzdával svoje myšlienky.

S úctou za všetkých, ktorí sme Ťa mali radi
Hana Kayserová