Január a Február

V niektorých oblastiach už koncom januára vo vzduchu poletuje peľ liesky. Lieska obyčajná je prvá kvitnúca drevina, jej „sezóna“ trvá v období od februára do marca. Peľ sa vyskytuje v ovzduší 30 až 50 dní.

Veľmi častý alergén je peľ jelše. Začína kvitnúť o čosi neskôr ako lieska, potom sa pridávajú aj ďalšie alergénne druhy rastlín. Častá je reakcia na kvitnúce púpavy či bahniatka. Sú časté peľovo-potravinové reakcie s potravinami, ku ktorým patrí ovocie, zelenina, orechy, oriešky a semená.

Marec

V marci je náročné stanoviť hlavné alergény, lebo v ovzduší sa nachádza zmes peľov rôznych druhov rastlín. V tomto mesiaci vo vzduchu poletuje peľ liesky, jelše, topoľov, vŕby, dubov, javorov, neskôr briez a jaseňov. Alergénnosť jednotlivých drevín je malá, avšak môže dôjsť ku skríženej reakcii na tieto rastliny a nastane prudká odozva organizmu. Niektoré z týchto drevín zakvitajú postupne v období od marca až do júna. Môže sa objaviť aj skrížená precitlivenosť na čerstvú koreňovú zeleninu, kôstkové ovocie a exotické plodiny. V tomto období začínajú kvitnúť aj niektoré druhy tráv.

Apríl

K hlavným alergénom patrí ešte stále peľ brezy, pribúdajú jablká, marhule, broskyne, čerešne a slivky, tiež zelenina. Častá je skrížená reakcia s ovocím a zeleninou. V tomto období kvitne aj javor či jaseň a prvé trávy – ruža šípová, maliny, ostružiny, byliny a repka olejná. Sezóna kvitnutia tráv trvá až do konca leta.

Máj

Hlavné alergény sú trávy, pŕhľava, ananás, baklažán, paradajky, papriky, surové zemiaky, sója, šošovica. V tomto období sú časté aj skrížené reakcie. Kvitne topoľ, vŕba aj skorocel, agát, baza, štiav a mnoho ďalších menej významných drevín a rastlín.

Jún

Obilniny – pšenica, kukurica, ryža, jačmeň, trávy, agát a lipa sú hlavné alergény. V tomto období naďalej kvitnú trávy a ich peľ je hlavný alergén. K menej významným patrí skorocel, žihľava či slnečnica.

Júl

K najväčším alergénovým vinníkom patrí palina, zlatobyľ, vratič, slnečnica či čakanka. V júli klesá množstvo peľu tráv v ovzduší. Časté sú skrížené alergické reakcie na konzumáciu zeleniny, šalátu, čakanky či slnečníc a slnečnicového oleja.

August

Maximálnu sezónu má palina, potom menej významné rastliny ako zlatobyľ, púpava, rumanček, slnečnica a sezónna zelenina – čakanka a šalát. Na našom území výrazne stúpla reakcia na peľ ambrózie.

September

V alergénovej palete vedie ambrózia, na ústupe je palina, astra, skorocel, mrkva, zeler, avokádo a ananás. Časté sú krížené reakcie po konzumácii koreňovej zeleniny a korenín – anízu, estragónu, feniklu, bazalky, rozmarínu, tymianu, šalvie, karí, majoránu, oregana, mäty, petržlenu, čierneho a zeleného korenia. Objavujú sú reakcie na konzumáciu ananásov, avokáda, kivi, manga, banánov, melónov, jabĺk, zemiakov, pšenice a ryže.

Október

Vedúcimi alergénmi sú huby, aníz, bazalka, fenikel, kardamón, kurkuma, koriander, kôpor, majorán, mäta, oregano, rasca, rozmarín, šalvia, karí a sušená koreňová zelenina. V októbri je množstvo peľu v ovzduší už iba malé. Do popredia sa dostávajú spóry húb a plesní. Tie sú častou príčinou rôznych respiračných alergických reakcií. V tomto období je dostupné aj množstvo čerstvých a sušených korenín a rastlín, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie.

November

V tomto období nie sú vo vzduchu takmer žiadne peľové alergény. Častou príčinou vzniku alergických reakcií v zimných mesiacoch bývajú rôzne druhy potravín a pochutín. Najčastejšie sú to rôzne druhy orechov, orieškov, semienok, mliečne produkty a morské živočíchy.

December

V tomto mesiaci nie sú vo vzduchu žiadne peľové alergény. Hlavný alergén sú roztoče, ktoré sa začínajú množiť vo vykurovacom období.

Najčastejšie alergény sú pele, predovšetkým z brezy, liesky, jelše, tráv, paliny a ambrózie, roztoče v domácnosti, výlučky zvierat, plesne, potraviny, prach a rôzne chemické substancie.

Článok z časopisu Zdravie 5/2010