Alergia je ochorenie, ktoré môže mať pestré prejavy aj príčiny. Preto nie je jednoduché popísať ho niekoľkými slovami zrozumiteľne, aj presne. Pokúsime sa však o to.

Alergia súvisí s imunitou

Imunita znamená odolnosť. Jedným z ľudských orgánov je aj imunitný systém. Imunita „netrčí“ z tela, ako noha a nedá sa nájsť vo vnútri organizmu, ako srdce, či žalúdok. Nedá sa teda „uchopiť“, ani „odrezať“. Tvoria ju miliardy buniek v krvi. Imunitný systém teda nemá tvar, ale odhaduje sa, že jeho váha je asi jedno kilo. Imunitný systém je teda tvorený veľkým množstvom buniek, ktoré dokážu navzájom komunikovať. Ich úlohou je chrániť človeka pred choroboplodnými zárodkami, pred infekciou, pred rakovinovými bunkami a pôsobkami stresu. Ak sa do tela dostane niečo, čo doň nepatrí, bunky imunitného systému to dokážu rozpoznať. Postarajú sa o likvidáciu škôd.

Imunitný systém teda stále kontroluje, čo sa v tele odohráva a snaží sa dosiahnuť stav, aby človek bol čo najviac v poriadku. Ak nás napadne vírus nádchy, alebo nejaké baktérie, imunitný systém spustí boj proti tomuto nepriateľovi. Pomocou nástrojov, ako horúčka, či zvýšená tvorba sekrétov (nádcha) a ich vylučovania (kýchanie) sa snaží z tela vypudiť tieto škodlivé organizmy. Keď sa to imunitnému systému podarí, zapamätá si, ako „vyzeral“ nepriateľ, a „čo proti nemu pomohlo“. Nabudúce už rovnakého „nepriateľa“ rozpozná rýchlejšie a podarí sa mu účinnejšie ho potlačiť. Iným príkladom práce imunitného systému môže byť narušenie organizmu – napríklad zadriete si do prsta triesku. Imunitný systém sa postará, aby sa trieska podľa možnosti nestala zdrojom vážnej infekcie.

Moderná doba však prináša mnoho zmien. Človek už nežije v prírode, ale v panelákoch. Namiesto čerstvej zeleniny jedávame hamburgery. Vzduch je „obohatený“ výfukovými plynmi. Tieto umelé a telu neprirodzené látky zhoršujú naše zdravie. Čoraz lepšie podmienky na dodržiavanie hygieny zas znižujú počet infekčných ochorení. No nie je isté, či to je celkom dobre. Imunitný systém – hlavne mestských ľudí – sa nestretáva s prirodzenými podnetmi, s banálnymi infekciami. Nemá sa na čom učiť. Mestské dieťa je často vychovávané „v sterilite už od perinky“. Imunitný systém na tieto podnety môže neskôr zareagovať chybne – prehnanou reakciou.

A niekde tu začína príbeh alergie. Alergia sa prejavuje tak, že nejaká látka na konkrétneho človeka zapôsobí inak, ako je bežné. Napríklad peľ kvetiny, prach, parfém v šampóne. Väčšina ľudí s takou látkou nemá žiadne ťažkosti. No človek, ktorý má k alergii predpoklady, môže byť na ňu citlivý. Jeho imunitný systém takúto látku mylne považuje za „nepriateľa“ a zareaguje. Reakcie sú potom to, čo vidíme, ako prejavy alergie. Môže ísť o kýchanie, kašľanie, svrbenie kože, rôzne vyrážky.

Mrzuté je to, že ak imunitný systém začne byť neprirodzene citlivý na látku, ktorá nás v skutočnosti neohrozuje, reaguje zbytočne – zbytočne vyvolá ťažkosti, či poškodenie. Čo je horšie, neprestane s tým. Imunitný systém si pamätá všetko, s čím sa stretol. V budúcnosti, keď sa stretnete s rovnakou látkou, zareagujete oveľa prudšou reakciou. Alergický človek ak vyjde na lúku, na ktorej je peľ rastliny na ktorú je alergický, už v priebehu niekoľkých sekúnd začne kýchať, mať nádchu, môže sa mu zhoršiť dýchanie (teda astma). Začnú ho svrbieť predlaktia a predkolenia. Alergia neustúpi, kým neodstránite príčinu – alergén – v tomto prípade napríklad peľ.

Nepríjemné je, že na vyvolanie alergickej reakcie stačí aj celkom minimálne množstvo alergénu. Niekoľko peľových zrniek, nepatrné množstvo jedla s alergénom, len niekoľko sekundové umytie vlasov aj silne zriedeným šampónom. Imunitný systém je nastavený tak, že ak sa stretne aj s minimálnym množstvom alergénu, spustí obrannú reakciu v celom tele. Obranná, alergická reakcia prebieha spravidla vo forme zápalu. Prejavmi zápalu sú opuch, tvorba hlienov, začervenanie a stiahnutie hladkých svalov. Tieto reakcie spôsobujú zápalové bunky (hlavne biele krvinky). Tie vylučujú látky, ktoré poškodzujú povrch slizníc.

Alergia sa nesmie podceňovať, pretože alergická reakcia poškodzuje náš organizmus. Nejde „len“ o kýchanie, či „len“ o svrbenie kože. Alergický človek má skoro stále veľmi mierny zápal. Nemusí o tom ani vedieť, ale jeho organizmus je stále pripravený reagovať zhoršením zápalu, je zaťažovaný a poškodzovaný dôsledkami. Preto je potrebné alergiu liečiť stále, aj v čase, keď alergik nemá žiadne príznaky. Bez liečby alergik môže reagovať častými zápalmi – alergickými i nealergickými. Neliečený alergik teda môže byť často chorý a nevie sa presne prečo. Príčinou môže byť práve nerozpoznaná alergia.

Alergia sa môže prejavovať nielen vo forme miernych reakcií, ako nádcha, či svrbenie. Alergická reakcia môže byť aj veľmi vážna, život ohrozujúca. Pri nešťastnej konfigurácii okolností môže alergická reakcia prerásť až do šokového stavu, kedy zlyháva krvný obeh a dýchanie. Preto nie je dobré odkladať liečbu alergie. Možno sa vám zdá, že vaše príznaky sa „dajú vydržať“. Že síce „trocha kýchate“ a časom to vždy prejde samo od seba.

No alergia sa môže časom zhoršovať a môže začať prerastať až do trvalej koprivky, či astmy. Nikdy vopred neviete, či alergia priamo neohrozí váš život prudkou reakciou. Ale aj neliečená alergia „len s miernymi príznakmi“ poškodzuje zdravie. Preto je dobré o alergii aspoň vedieť. Ak ju dokážete včas rozpoznať, môžete navštíviť lekára a ten ju dokáže držať pod kontrolou. Na to však je potrebná aj vaša aktívna spoluúčasť. Ak viete, kedy a kde sú alergény, ktoré vám škodia, môžete sa im vyhnúť.

Alergickou reakciou sa označuje neželaná odpoveď imunitného systému na alergén. Následkom reakcie imunitného systému býva menšie, alebo väčšie poškodenie tkaniva, alebo celého organizmu. Práve preto, že dochádza k poškodeniu organizmu, nie je dobré brať alergiu na ľahkú váhu. Alergia nie je „len niekoľko kýchnutí na jar, ktoré prejdú“. Následky alergickej reakcie zanechávajú v organizme stopy. Neliečená alergia môže časom zhoršovať zdravie a vyvolávať rozvoj iných vážnych ochorení – často astmu, alergiu na potraviny, či celkové oslabenie imunity.

Alergické reakcie môžu prebiehať rôzne. Rozoznávame 4 druhy alergických reakcií. Nie je potrebné v tejto problematike sa vyznať, uvádzame to len na ilustráciu, že alergia sa niekedy môže objaviť už o niekoľko sekúnd po styku s alergénom, inokedy až o niekoľko dní.

  • I. typ reakcie. Je to včasná reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Nástup reakcie býva do 20 minút. V prípade ťažkej reakcie môžu prvé prejavy začať už desiatky sekúnd po kontakte s alergénom. Príznaky tohto druhu reakcie pominú až potom, čo sa alergén odstráni z organizmu. Tento typ alergickej reakcie je najčastejší. Spôsobujú ho predovšetkým alergény, ktoré sa do tela dostanú vdýchnutím, jedlom, alebo injekciou. Výsledkom reakcie I. typu je zápal cieľového tkaniva, ktorý sa môže navonok „viditeľne“ prejaviť najčastejšie, ako opuch, začervenanie, nádcha, svrbenie.
  • II. typ reakcie. Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Reakcia býva rýchla a výsledkom je poškodenie bunkovej menbrány, preto sa nazýva cytotoxickou reakciou. Tento druh reakcií je v súčasnosti zriedkavý. Vyskytoval sa v minulosti pri nevhodnej transfúzii krvi.
  • III. typ reakcie. Imunokomplexová reakcia. Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Tomuto typu reakcie predchádzajú infekcie, opakovaný kontakt s alergénom, problémy s autoimunitou, niektoré druhy rakoviny. Ide o poruchu funkcie imunity, pri ktorej nie sú z organizmu odstraňované „zvyšky boja imunitného systému s ochorením“, čiže komplexy antigén-protilátka. Tieto sa usadzujú v rozličných tkanivách a neskôr sú opakovane napadnuté imunitným systémom. Cieľovým tkanivom môže byť koža, cievy, obličky, aj krv. Prejavom potom môže byť horúčka, zápal ciev, obličiek, artritída. Poškodenie tkaniva môže nastať aj po niekoľkých mesiacoch, preto je vhodné liečiť všetky chronické choroby včas a vyhýbať sa kontaktu s alergénmi.
  • IV. typ reakcie. Reakcia je sprostredkovaná bunkami na rozdiel od predchádzajúcich typov. Táto reakcia nikdy nie je okamžitá, nastupuje až po dvoch, alebo troch dňoch. Preto sa často nazýva aj oneskorenou reakciou. Postihnutá býva najčastejšie koža – častým spúšťačom bývajú práve kontaktné alergény, napríklad v kozmetike, alebo lieky. Kožná reakcia môže trvať niekoľko dní a vymizne až po odstránení kontaktu s alergénom.

Pri alergických ochoreniach je dôležitým pojmom:

Atopia

Atopia je schopnosť imunitnej precitlivenosti sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Dá sa odhaliť kožným testom. Atopia sama o sebe nie je alergiou, je však vlohou. Ak sa u atopického človeka pridružia aj ďalšie faktory, môže sa precitlivelosť rozvinúť do alergie. Alergia je teda prejavom atopie. Ak teda niekto je atopik, nemusí ešte mať aj alergické prejavy.

Alergická reakcia sprostredkovaná IgE (teda I. typ reakcie) má dve fázy.

Včasná fáza sa prejavuje takmer okamžitým nástupom príznakov po kontakte s alergénom u citlivého človeka. Reakcia nastupuje po niekoľkých minútach.

Neskorá fáza reakcie môže nastúpiť až po niekoľkých hodinách. Preto v prípade vážnej alergickej reakcie treba vyhľadať lekára aj keď ťažkosti po podaní liekov zdanlivo pominuli. O niekoľko hodím (6 až 12) sa môže spustiť oneskorená reakcia. Typickým príkladom sú astmatické ťažkosti v peľovej sezóne.

 

Diagnostika alergie

Ako prebieha alergologické vyšetrenie?

AKO PREDCHÁDZAŤ ALERGII? Imunologické okno – kedy začať s jedlom u kojenca.

Alergia a alergénová imunoterapia

Alergickú reakciu netreba podceňovať, poškodzuje organizmus.

Anafylaxia („alergický šok“)

Alergia – epidémia 21 storočia

Je alergia vyliečiteľná?

lieková alergia kapitola z knihy

Moderný pohľad na vznik alergie / 2019

Peľová alergia – problémy sú vo vzduchu

Rady alergickým pacientom

KOMPONENTOVÁ DIAGNOSTIKA – moderná diagnostika v alergológií

ROZTOČE- rady na odstránenie

Roztoče – okom neviditeľný problém

Alergia na peľ

Alergia na hmyz (bodnutie hmyzom)