Podobne, ako alergia na prach vlastne nie je alergiou „na prach“, ale na jeho konkrétne zložky, aj alergia na zvieratá je forma alergie na prach. Alergénom tu sú drobné čiastočky, ktoré sa zo zvierat uvoľňujú do ovzdušia. V ich srsti sa tieto čiastočky zachytávajú, uschnú a neskôr sa uvoľňujú.

Alergénom zo zvierat teda sú čiastočky kože zvierat, šupiny, fragmenty srsti. Silným alergénom tiež môžu byť zaschnuté a rozpadnuté zvyšky slín a výkalov zvierat. Silne alergizujú aj produkty mazových a potných žliaz. Kto chová vtáky v domácnosti, neubráni sa silnému nárastu prachu – úlomky z peria a trusu vtáky často víria poletovaním v klietke. Hlavným alergénom v prípade vtákov bývajú spravidla roztoče. Vtáky sú mimoriadne silným zdrojom roztočov, ktoré žijú v ich perí, v hniezdach a na miestach, kde sa vtáky zdržiavajú. Kto je alergický na roztoče, bude mať s prítomnosťou vtáka v domácnosti vážne problémy.

Pre milovníkov zvierat teraz prídu zlé správy. Ak je niekto alergický, nesmie byť v byte so zvieraťom, pretože bude mať sústavné problémy, ktoré sa budú časom len zhoršovať. Alergia môže postupne prerastať do stále ťažšieho stavu, často sa začne pridružovať aj astma. Žiaľ, nedá sa to riešiť tak, že by vám lekár predpísal tabletky a vy môžete ďalej chovať svoje milované zvieratko.

Druhá zlá správa pre chovateľov súvisí s princípom alergickej reakcie – na vyvolanie ťažkostí stačí aj veľmi malé množstvo alergénu. Preto sa nedá spraviť kompromis typu „ak nemôžem mať veľkého bernardína, kúpime si aspoň maličkú myšičku“. Taktiež veľmi nepomôže záväzok, že by ste zviera pravidelne sprchovali. Zníži sa tým síce množstvo alergénu, ale toto zníženie môže byť nedostatočné, aby zdravotné ťažkosti pominuli.

Zvieracie alergény sú agresívne. Najhoršie z pohľadu alergií sú mačky a hlodavce. Ak po príchode do domácnosti, v ktorej chovajú (alebo donedávna chovali) zviera začnete mať ťažkosti, pravdepodobne ste alergickí na niektorú zložku prachu, ktorý obsahuje aj zvieracie súčasti. Typickými príznakmi sú svrbenie očí, nosa, kýchanie, nádcha, alebo astma – rýchle zhoršenie, sťaženie dýchania. Mačka (hlavne kocúr) je asi najviac alergizujúcim domácim zvieratkom.

Chovateľ zvierat môže alergény dokonca prenášať aj do iných priestorov – na oblečení chovateľov, v ich autách býva veľa alergénov aj v prípade, že tam zvieratá práve nie sú.

Chov zvierat v domácnosti tak na jednej strane môže byť veľmi pekným hobby a pre deti atraktívnou a poučnou činnosťou. Zvieratá sú ušľachtilým zdrojom duševného obohatenia a radosti mladých i starých ľudí. Žiaľ, stúpajúci počet ľudí so sklonom k alergii dáva chovu zvierat „červenú“. Kontakt so zvieraťom môže na alergiu predisponované dieťa senzibilizovať (teda „alergizovať“, „scitlivieť“ na alergén, spôsobiť, že dieťa či dospelý začne byť na danú látku alergický) a vyvolať doživotnú alergiu. Preto je z pohľadu alergológa vhodnejšie vzdať sa chovu akýchkoľvek zvierat. Ak nákup zvieratka predsa len plánujete, radšej sa poraďte so svojím lekárom. Ak nemusíte, zviera nechovajte. Zvieracie alergény budú prítomné na vašom oblečení (v aute, v byte) stále a môžu pri opakovanom kontakte senzibilizovať napríklad deti vašich známych.

Ak sa z dôvodu alergie svojho zvieraťa vzdáte, je na rade generálne upratovanie. Alergény budú v byte prítomné veľmi dlho, hlavne v koberci, čalúnení kresiel a na iných členitých povrchoch. Preto alergia asi nepominie okamžite po odstránení zvieratka z bytu. Vymaľujte a často upratujte.