Nie je mnoho lekárov-špecialistov, ktorí by so svojimi pacientmi cielene riešili stres a kládli dôraz na psychosomatiku. Súvisí to vo vašom prípade aj s tým, že alergie sú so stresom a psychikou akou takou previazané viac než iné ochorenia?
Nehovoril by som o strese, ale skôr o zrýchlenom životnom štýle, akým žijeme posledných desať-dvadsať rokov. Samotný stres je len bežná psycho-fyzická reakcia a pokiaľ trvá primeranú, teda kratšiu dobu, slúži ako aktivizácia organizmu na zvýšenie výkonnosti.

Takže by sme radšej mali hovoriť o nezvládnutom strese.
Presne tak, a takýto stres je významným faktorom vzniku mnohých chorôb: rakoviny, autoimúnnych, degeneratívnych, zápalových ochorení, vrátane poškodenia imunity v zmysle imunodeficitu, ktorý laboratórne ani nemusíme uvidieť, lebo nie je geneticky podmienený. A alergie sú tiež dôsledkom oslabenej imunity. Ide o úplne prirodzený rozmer dnešnej doby. Rovnako ako fakt, že sa v súčasnosti nemôžeme stretávať s ľuďmi. Akokoľvek sa nám to nechce prijimať.

Inými slovami, medicína by mala tento aspekt doby zohľadňovať.
Ale medicína sme aj my sami. Pokiaľ máme zdravý rozum, tak by sme aj ako laici mali vedieť, čo je priveľa a čo nám škodí. Dobrovoľne si však tieto receptory vypíname a myslíme si, že niekde u lekára nám všetko povedia. Mnoho vecí však v skutočnosti vieme: že sa potrebujeme hýbať, zdravo jesť… Ale zároveň platí, že medicína a lekári by sa mali v najbližšej budúcnosti zameriavať na prevenciu, informovanosť a zmenu myslenia. Je už síce veľa ľudí, ktorí na to dbajú sami, ale mnohí ešte stále zbytočne zháňajú lekára. Z rozhovorov s pacientmi viem, že z veľkej časti u nich zohráva rolu psychosomatika. Máte miernu vlohu na alergiu, no rozídete sa s partnerom, prípadne vás podvedie, alebo vám zomrie mama, a tá alergia sa vám tristonásobne zhorší. Nie je žiadne kúzlo prísť na tieto súvislosti. Treba však o nich hovoriť, aby si ľudia dokázali uvedomiť, že sa potrebujú dať do kľudu. Keď začnú cvičiť jogu alebo vytrvalostnejšie behať, upraví sa im psychika a tým pádom aj imunitný systém. A v dôsledku toho aj alergia alebo čokoľvek iné.

Máte popri vyšetrení čas klásť pacientovi otázky smerované k jeho psychike či životnému štýlu?
Za sumu, ktorú vám ponúka za jedno vyšetrenie poisťovňa, sa to, bohužiaľ, robiť nedá. A je to veľká škoda, lebo v konečnom dôsledku to stojí poisťovňu oveľa viac peňazí, keďže prax je taká, že pacient potom absolvuje viac vyšetrení a návštev u odborníkov. Minimálne päťdesiat percent pacientov, ktorých stretávam, absolvovali dve, tri či štyri iné vyšetrenia u ďalších špecialistov z toho istého dôvodu. Takže cestou je, aby to poistný systém konečne pochopil a platil lekárom za vyšetrenie viac. Na našom pracovisku si zaň pacienti istú časť doplácajú, v dôsledku čoho máme čas aj na takéto otázky. Žiaľ, je to systémový problém Slovenska. V západnej Európe je priemerná návšteva lekára šesťkrát do roka, u nás dvanásť.

Ako takýto rozhovor u vás vyzerá?
Ide o cielené vyšetrenie s rozhovorom, nazývané anamnéza, ktoré spočíva v tom, že mi pacient donesie záznamy z ostatných absolvovaných vyšetrení. Na psychosomatiku v pravom zmysle slove nemám odbornosť, no istú dobu sme na pracovisku zamestnávali psychológa a plánujeme sa k tomu vrátiť. Ako vstupná brána je však dostatočný aj takýto rozhovor. Niekedy v rámci neho zistíme, že po medicínskej stránke by sme ešte potrebovali doplniť jedno, dve, tri vyšetrenia, aby sme si boli istí. Následne mnohým ľuďom cielene predpisujeme výživové doplnky, vrátane vyšších dávok vitamínov. V niektorých prípadoch priamo odporučíme pacienta na psychologické vyšetrenie a ďalšiu intervenciu.

Nebývajú ľudia zaskočení, keď im odporučíte psychológa? Predsa len, u lekára-špecialistu na to nie sme zvyknutí.
V Nemecku, kde som absolvoval nejaké kurzy, je to úplne automatické, patrí to k štandardu. U nás sme sa v tomto smere, žiaľ, ešte príliš neposunuli, ale ľudia sú dosť otvorení, sami sa pýtajú. Už to nie je taký problém, ako bol dajmetomu pred pätnástimi rokmi.

Ako presne stres vplýva na telo?
Má imunosupresívny účinok, to znamená, že potláča stavebné základy imunitného systému, v prvom rade imunitné bunky, ich fungovanie, zvyšuje takzvaný oxidatívny stres, takže vznikajú oxidatívne radikály, ktoré poškodzujú membrány buniek, bielkoviny, rôzne štruktúry buniek, teda vlastne samotné orgány, vrátane mozgu. Aj depresia je z veľkej časti považovaná za takzvané zápalové ochorenie. Pričom práve stres významne napomáha zápalu.

Ako môže človek sám na sebe spozorovať, že miera stresu, ktorú zažíva, je z fyziologického hľadiska pre jeho telo už ničivá?
Pokiaľ trpí zvýšenou únavou, zvýšenou chorobnosťou, poruchami spánku či poruchami trávenia, mal by zvýšiť pozornosť. Dnes veľmi veľa ľudí absolvuje vyšetrenia porúch trávenia, rôznych potravinových intolerancii. Problémy hľadajú v konkrétnych potravinách, pričom si neuvedomujú, že črevo je priamo prepojené s mozgom. Priamo ho reguluje a vypúšťa doň látky, ktoré ho môžu poškodzovať. A platí to aj naopak, črevo vysiela do mozgu neuromediátory.

Inými slovami, nezvládnutý stres sa podpisuje nielen pod žalúdok, ako sa často zdôrazňuje, ale aj pod črevá.
Určite. Je ťažké prísť na to, čo je vajce a čo sliepka – či mozog alebo črevo, ale možno ani nie je dôležité prísť na to, čo je prvé a čo druhé, treba to riešiť komplexne. A to je žiaľ problém západnej medicíny, že to stále oddeľuje.

ilustračné foto: pexels.com