Čo je to Meditácia, čo je to Zen a zazen.
Japonské slovo Zen pochádza z čínskeho slova Chan a toto slovo pochádza so sanskritského slova Dhyána, čo znamená Meditácia alebo meditatívny stav mysle. Za znamená sedieť, teda Zazen znamená sedieť v meditačnom sede. Tieto názvy poukazujú na to, ako sa rozširovala meditácia z Indie do Číny a nakoniec do Japonska. V 19. a hlavne 20.- tom storočí sa dostala do Európy a USA kde je ďalej používaná a rozvíjaná.
Meditácia bola spopularizovaná hlavne Buddhom (znamená prebudený), civilným menom Gautama Sidhárta. Bol to človek ako každý iný, s tým rozdielom, že mal veľmi silne vyvinutý zmysel pre pochopenie zmyslu všetkých vecí . Treba povedať, že meditácia bola známa metóda, používaná už dávno pred narodením Buddhu. On túto metódu použil, ako spôsob nazerania na skutočnosť. Z dnešného pohľadu by sa aj dalo povedať, že ju použil ako vedeckú metódu za účelom poznania.
Za tie tisícročia, čo Buddha učil o tejto metóde, došlo k mnohým dezinterpretáciám v jeho učení, a bezdôvodne sa toto učenie dokonca stalo základom náboženského prístupu k tejto metóde. Tento problém vznikol hlavne tým, že interpretátori jeho učenia nepoužívali meditáciu, prostredníctvom ktorej len je možné pochopiť to na čo poukázal Buddha.
Zazen (meditácia) má štyri základné charakteristiky.
1. Hishiryó – Hi znamená „nie“ a shiryó znamená „myslieť“ alebo „uvedomovanie“. Hishiryó môžeme preložiť ako „mimo nášho bežného, osobného a subjektívneho uvedomovania -myslenia“. Prostredníctvom hlbokej skúsenosti ktorá vzniká počas Zazenu (meditácie) môžeme spozorovať, že nemyslíme ale niečo robíme, a to že „sedíme“. Počas Zazenu je naše myslenie a konanie v úplnej jednote. Je to prirodzený stav jednoty nášho tela a mysle. Buddha učil niečo, čo je zdravé a správne a meditácia, Zazen je príkladom nášho konania, počas ktorého môžeme spozorovať jednotu nášho bytia vo svojej najčistejšej a najjednoduchšej forme, pomimo nášho, k nám samotným (nášo Ja) vztiahnutého spôsobu myslenia. Cvičenie Zazenu (meditácie) je iný, podstatne reálnejšií spôsob spoznávania, ktorý nemôže byť postrehnuteľný či pochopený bežným spôsobom myslenia.
2. Shóshin tanza – Shó znamená „správne“ a „shin“ telo. „Tan“ znamená pravidelne a „za“ sedieť. Shósin tanza teda znamená „pravidelné sedenie v Zazene v správnej polohe tela“. Aj táto charakteristika poukazuje na to, že tu nejde o rozmýšľanie ale konanie, ktoré vykonávame prostredníctvom nášho tela.
3. Shinjin datsuraku – „Shin“ znamená telo, „jin“ duch. „Datsku“ znamná oslobodiť sa a „raku“ znamená nechať odpadnúť. Teda Shinjin datsuraku znamená „Oslobodiť sa od tela a mysle“ alebo „Nechať opadnúť(spadnúť) telo aj ducha“ , „nechať na pokoji (v kľude) telo i ducha“. Aby sme toto vedeli pochopiť, musíme si niečo povedať o vegetatívnom nervovom systéme, sympatiku a parasympatiku. Je to nervový systém, ktorý riadi obrovské množstvo funkcií našich orgánov (pľúca, srdce, črevá, pečeň, sexuálne orgány atď.) a nie je ovplyvniteľný našou vôľou, našimi želaniami ktoré vznikajú pri myslení. Aj keď sa moderný človek zaoberá hlavne procesmi a činmi, ktoré sú priamo ovplyvniteľné našou vôľou a našimi želaniami a súčasne ignoruje procesy nášho tela, ktoré nie sú ovplyvniteľné našou vôľou, zohráva napriek tomu vegetatívny nervový systém v našom živote a v našom konaní veľmi významnú funkciu. Tento vegetatívny nervový systém je v úzkej vzájomnej súhre s našim stavom tela a mysle počas Zazenu. Funguje na vzájomnej dynamickej rovnováhe sympatickej zložky, ktorá zabezpečuje spotrebovanie naakumulovanej energie, teda akciu a parasympatickej zložky, ktorá vedie k uvoľneniu, kľudu a nahromaďovaniu energie, teda pasíny stav. Keď je aktívnejšia sympatická zložka, spúšťajú sa procesy Myslenia vo vedomí. Keď je silnejšia parasympatická zložka, zosiľuje sa proces Vnímania prostredníctvom zmyslových orgánov, súčasne je i silnejšie vnímanie nášho tela.Keď sa tieto dve zložky dostávajú do rovnováhy, ich vplyv sa oslabia a tým sa procesy Myslenia ale i procesy Vnímania (prostredníctvom 5tich zmyslov), stávajú slabšími alebo úplne vymiznú. V tomto momente dosahujeme rovnováhu medzi
všetkými psychickými, fyzickými a i duchovnými funkciami a tento stav tela a mysle sa nazýva shinjin datsuraku. Tento pojem preto znamená oslobodenie od obvyklého stavu uvedomovania si tela a ducha (mysle). Keďže už „nezávisíme“ (toľko) na tele a všetky myšlienky (myslenie) sme zanechali-opustili, môžeme počas tohoto telesného Sedenia v Zazene okúsiť život v jeho najčistejšej forme existencie.
4. Shikantaza. Shikan znamená „len“, ta znamená doslovne „vytĺcť, pritĺcť“ teda „niečo robiť“ a za znamená „sedieť“. Teda shikantaza znamená „nič iné nerobiť ako sedieť“. V tomto telesnom konaní sedenia bez akéhokoľvek očakávania čohokoľvek, spočíva hlavná podstata a centrum celého buddhistického učenia. Môžeme teda s kľudným svedomím povedať že bez Zazenu neexistuje Buddhovo učenie a že cvičenie samotného Zazenu je najlepšou cestou ako okúsiť, spoznať samotnú podstatu Buddhovho učenia.