14. 1. 2021  –  Redakcia NPZ

Pri ochorení COVID-19 sa najčastejšie hovorí o jeho smrtnosti, ale dôležité sú aj dlhotrvajúce následky, s ktorými sa časť ľudí trápi aj mesiace po vyliečení. Ako je to, naopak, s dlhodobými následkami po očkovaní? Naozaj môžu spôsobiť neplodnosť?

Pri koronavíruse vieme, že je nebezpečný aj kvôli tomu, že dokáže spôsobovať dlhodobé problémy. Podľa štúdie publikovanej v časopise Lancet, až 76 % hospitalizovaných s COVID-19 pociťuje pretrvávajúce príznaky aj 6 mesiacov po vyliečení. Podľa štúdie austrálskych vedcov 56 % pacientov malo poškodené pľúca ešte tri mesiace po prepustení z nemocnice. Naopak, pri vakcínach proti COVID-19 nie je dôvod na obavu z dlhodobých vedľajších účinkov. Všetky vedľajšie účinky očkovacej látky Comirnaty popísané v príbalovom letáku sú krátkodobé a podľa Ministerstva zdravotníctva SR sú porovnateľné s vedľajšími účinkami bežných liekov, ako sú napríklad lieky s obsahom ibuprofénu. Dlhodobé účinky sú pri vakcínach vo všeobecnosti raritné.

Na Slovensku je registrovaných 82 rôznych vakcín, ani v jednom prípade nedošlo k spätnej deregistrácii kvôli neskôr sa objavujúcim vedľajším účinkom. mRNA vakcíny sú síce nové, ale nie sú úplne nové. Na dobrovoľníkoch sa rôzne mRNA vakcíny testovali už posledné tri roky a nie je známy žiadny prípad dlhodobých vedľajších účinkov.

Prvé prípady nežiaducich účinkov na Slovensku
Od 26. decembra 2020 do 11. januára 2021 sa Slovensku zaočkovalo 31 785 ľudí prvou dávkou vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zatiaľ eviduje 102 hlásených prípadov vedľajších účinkov, z toho 6 je závažných.

  • Závažné vedľajšie účinky boli zvýšenie tlaku krvi, stav prekolapsový, anafylaktická reakcia, nauzea, zimnica + vysoká teplota;
  • nezávažné vedľajšie účinky boli typicky bolesť v mieste vpichu, bolesť ramena, teplota, zimnica; takéto reakcie sú zvyčajne mierne a krátkodobé a predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na očkovanie.

Pre porovnanie, za toto isté obdobie (od 26. decembra 2020 do 11. januára 2021) pribudlo ďalších 102 015 pozitívne testovaných na COVID-19 a v súvislosti s týmto ochorením pribudlo 1370 úmrtí. Okrem toho boli tisícky ďalších ľudí hospitalizovaných a množstvo ľudí bolo prepustených z nemocnice, pričom mnohí sa trápia s dlhodobými následkami.

Hrozí po očkovaní neplodnosť?
Bezpečnosť vakcín je kľúčové kritérium a v klinických skúšaniach sa skúma ešte skôr ako účinnosť. V medicíne neexistuje 100-percentne účinný liek či vakcína pre každého človeka bez akýchkoľvek nežiaducich účinkov. Európska lieková agentúra však schváli len také vakcíny proti COVID-19, ktorých benefity rádovo prevyšujú ich riziká.

Riziká vakcinácie sú menšie, ako keď vás uštipne komár. A sú rádovo menšie v porovnaní s obrovskými benefitmi, ktoré vakcíny prinášajú, pretože nám umožnia postupný návrat do normálneho spôsobu života.

Na sociálnych sieťach sa šíri množstvo dezinformácií o očkovaní. Objavila sa napríklad špekulácia, že by vakcína proti koronavírusu mohla spôsobiť ženskú neplodnosť. Na tento hoax si posvietila známa stránka o vede Vaxinátor, ktorá na svojom Facebooku vysvetlila, ako to v skutočnosti je: „Nezávislí medicínski odborníci z rôznych kútov sveta tvrdia, že zdôvodnenie tejto myšlienky nie je správne. Argument stojí na predstave, že vakcína obsahuje proteín zvaný syncytín-1, ktorý je dôležitý pre vývoj ľudskej placenty u žien čo z neho robí nevyhnutný predpoklad úspešného tehotenstva. Zároveň je podľa ich tvrdení svojou stavbou veľmi podobný povrchovému spike proteínu koronavírusu. Očkovanie by teda mohlo zamerať pozornosť imunitného systému aj na tento dôležitý proteín a začať proti nemu bojovať. To by zabránilo tvorbe placenty a mohlo by to spôsobiť zvýšené riziko neúspešného tehotenstva. Ak by však vakcína COVID-19 mohla naozaj spôsobiť neplodnosť tak, ako to popisuje logika tohto argumentu, znamenalo by to, že by neplodnosť muselo spôsobovať aj samotné ochorenie COVID-19. O tom však dodnes neexistujú žiadne známe dôkazy.“

Nežiaduce účinky treba hlásiť
Bezpečnosť liekov a vakcín sa monitoruje po celý čas, kedy sú na trhu. Jedným z nástrojov monitorovania je hlásenie podozrení na vedľajšie účinky.

ŠÚKL upozorňuje, že podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii (farmaceutické spoločnosti) bez ohľadu na ich závažnosť. Môžu ich hlásiť aj samotní pacienti, prípadne ich rodinní príslušníci či opatrovatelia. „S ohľadom na danú skutočnosť štátny ústav hodnotí počet a závažnosť hlásení pri aktuálnych počtoch zaočkovaných osôb za štandardný. Hlásenia podozrení na nežiaduce účinky a ich analýza a monitorovanie tvoria jeden zo spôsobov sledovania bezpečnosti liekov po registrácii,“ vysvetľuje hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemíková.
Podozrenia na vedľajšie účinky je možné nahlásiť:

Očkovanie podporujú aj vedci SAV
K vakcinácii vydali stanovisko aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. Očkovanie proti COVID-19 považujú za zmysluplné a spoločensky nevyhnutné. Odporúčajú ho všetkým obyvateľom Slovenska, ktorých zdravotný stav to umožňuje a ktorým záleží na tom, aby pred nebezpečnou chorobou COVID-19 ochránili seba aj ostatných. „Vakcína očkovanú osobu ochráni pred vznikom a/alebo ťažkým priebehom ochorenia. Prevenciou vzniku ochorenia COVID-19 tiež ochráni pred nepriaznivými zdravotnými následkami, ktoré môžu dlhodobo pretrvávať po prekonaní infekcie vírusom SARS-CoV-2, čím zvýši kvalitu života očkovanej osoby. Vakcináciou navodený pokles chorobnosti odľahčí záťaž zdravotníctva a umožní obnoviť liečbu pacientov s inými ochoreniami, ktorá bola kvôli pandémii odložená alebo prerušená,“ zdôrazňujú vedci.
Pripomínajú tiež, že po dosiahnutí určitého percenta očkovaných osôb v populácii (zvyčajne sa udáva viac než 70 %) vakcinácia navodí kolektívnu imunitu, čím obmedzí šírenie vírusu a zabráni infekcii osôb, ktoré nemôžu byť očkované zo zdravotných dôvodov, výsledkom čoho bude nepriama záchrana ich životov. „Vakcinácia je jediné efektívne a eticky akceptovateľné východisko z pandémie, ktoré nám otvorí návrat do normálneho života a umožní oživenie spoločenských a ekonomických aktivít, vrátane vzdelávania,“ vyzdvihuje v závere stanoviska SAV.

Zdroje: MZ SR, ŠÚKL, Vaxinátor, SAV