Sezóna je v plnom prúde

Pučia stromy, kvitnú kvety, zelená sa tráva. Kocháte sa? Peľoví alergici nie. Nejde len o plný nos, kýchanie či vyrážky. Neliečená senná nádcha vás oberie o koncentráciu a spánok. Prerastie do astmy, vyvolá atopický ekzém, spustí anafylaktický šok. Tak ju nepodceňujte!

Katkina alergická „kariéra“ sa nezačala klasicky kýchaním, plným nosom či zapálenými očami. Dievčatko má od štyroch rokov atopický ekzém. „Povedala som si, čo už, veď to zdedila po mne. Manžel ani Katkina dvojička tento problém nemajú. Mňa však trápila nepríjemná kožná choroba od narodenia do tridsiatky, “ spomína mama Diana.“ Verí, že aj Katke do dospelosti toto kožné ochorenie, ktoré výrazne ovplyvňuje aj psychiku, zmizne. Zatiaľ to tak však tak nevyzerá. Naopak. Dcéra má sedemnásť a ekzém po celom tele a na tvári. „Nie je to nič príjemné vo veku, keď chce byť každé dievča krásne,“  prezrádza mama.

Okrem ekzému aj alergie

Ako na potvoru, k ekzému sa postupne pridali alergie. Najprv jej zistili kontaktnú, na kovy a gumu, potom na psa a mačku, na plesne a napokon aj peľovú. „Katka prekýcha a presmrká celú jar a leto. Máva aj zápaly očných spojiviek. Vtedy nemôže nosiť kontaktné šošovky, čo jej prekáža pri gymnastike a tancovaní.“ Najťažšie jej je ráno po zobudení a počas suchých a veterných dní. Keď poprší, cíti sa lepšie. Keďže má alergiu aj na alternárie, teda plesne, ktoré sa nachádzajú v ovzduší takmer stále,  ťažkosti ju trápia celý rok.

Keď mala asi deväť rokov, alergiologička jej  okrem antihistaminík a spreja do nosa predpísala špeciánu imunoterapiu. Dnes je to už štandardný spôsob, ako zabrániť sezónnym alergiám, aby sa ďalej rozvíjali.  Lenže Katkin organizmus nereagoval tak, ako sa očakávalo. „Už po pol roku sa jej veľmi zhoršil atopický ekzém. Dohodli sme sa s lekárkou, že liečbu vysadíme a počkáme na vhodnejšie obdobie. Radšej senná nádcha, ako neznesiteľné svrbenie a nepekná suchá koža. Len dúfame, že neprejde do astmy,“ nádeja sa Diana.

Neliečená vyvoláva komplikácie

Senná nádcha je laickým označením sezónnej alebo celoročnej alergickej rinitídy. Ide o reakciu organizmu na alergény, ktoré sa dostanú do kontaktu so sliznicou nosa a očí. Najčastejšími sú pele stromov, tráv, obilnín a burín, ktoré sa v prostredí šíria najmä počas jarných či letných dní. Reagovať alergicky však môžete aj na plesne, huby, roztoče, zvieratá i potraviny. „Nech už je príčinou alergickej nádchy čokoľvek, nepodceňujte ju,“ upozorňuje MUDr. Boris Hruškovič z imunologickej a alergiologickej ambulancie v Bratislave.
Nie je to síce choroba ohrozujúca život, ale dokáže vám ho poriadne znepríjemniť. Záchvaty môžu mať za následok nesústredenosť, podráždenosť, zmeny nálady, únavu, poruchy spánku, zvýšenú teplotu. Pribúdajú opakované zápaly stredného ucha a prinosových dutín, tvoria sa nosové polypy. Ak alergickú nádchu nebudete liečiť, môže prerásť do komplikovanejšieho ochorenia. „Najčastejšie sa kombinuje s prieduškovou astmou. Dvadsať až štyridsať percent peľových alergikov má alebo dostane astmu.“ Ďalším i ochoreniami, ktoré sezónna  alergia môže spúšťať, je urtikária či atopický ekzém. Pri skríženej reaktivite s potravinami môžete mať aj tráviace ťažkosti. Najhoršou možnosťou je anafylaktický šok, pri ktorom zlyháva krvný obeh aj dýchanie a ktorý môže končiť smrťou.

Neignorujte ju

Ste presvedčení, že senná nádcha sa dá ignorovať? „Je pravda, že spočiatku býva mierna a jej príznaky sa rýchlo vytratia, keď opustíte prostredie s alergénom či alergénmi. Ak sa však neliečite, po niekoľkých rokoch budete alergickí na čoraz väčší počet alergénov. Vaše sezónne problémy začnú byť celoročné,“ prízvukuje odborník.
Imunitný systém totiž mylne považuje látku, s ktorou iný človek nemusí mať žiadne problémy a v skutočnosti  neohrozuje ani vás, za „nepriateľa“ a zareaguje precitlivene. Čo je horšie, zapamätá si všetko, s čím sa stretol. V budúcnosti, keď sa stretnete s rovnakou látkou, už zareagujete oveľa prudšie. Nepríjemné je, že na vyvolanie alergickej reakcie  stačí aj minimálne množstvo alergénu: „Imunitný systém je nastavený tak, že spustí obrannú reakciu v celom tele. Tá prebieha spravidla vo forme zápalu. Nejde teda len o kýchanie či svrbenie kože. Ak ste alergik, máte skoro stále mierny zápal a nemusíte o tom ani vedieť. Organizmus je stále zaťažovaný, poškodzovaný dôsledkami. Môžete byť často chorí a neviete presne, prečo.“

Dajte sa otestovať

Je dôležité alergickú rinitídu včas rozpoznať a liečiť. Veľa ľudí však nerozozná varovné príznaky. Keď ste malátni, máte zvýšenú teplotu, bolia vás kĺby či svaly, myslíte si, že ide o virózu alebo bakteriálnu infekciu. „Ak tieto príznaky sprevádza svrbenie na slizniciach, teda v nose, očiach a ústach, pravdepodobne pôjde o alergický, nie vírusový či bakteriálny zápal,“  tvrdí doktor Hruškovič. Keď máte tieto problémy približne v rovnakom jarnom či letnom období období dva, tri roky po sebe, navštívte všeobecného lekára, ktorý vás pošle vás k imunolalergiológovi. Keď máte podozrenie na alergiu u dieťaťa, neváhajte ani chvíľu.

Odborník sa vás najprv spýta na podobné ochorenia v rodine, na váš životný štýl, stravovanie a prostredie, v ktorom sa pohybujete. Súčasťou vyšetrení sú kožné „prick“ testy: „Na vnútornú stranu predlaktia vám aplikujeme kvapky alergénových extraktov, ktoré presne umožnia určiť alergén, prípadne alergény, na ktoré reagujete precitlivene. Sada obsahuje plus-mínus osemnásť látok, hoci napríklad  dánski vedci tvrdia, že stačí testovať šesť až osem.“ Na doplnenie a potvrdenie diagnózy vám lekár spraví vyšetrenie špecifických protilátok z krvi. V komplikovanejších prípadoch, spojených s potravinovými alergiami či rôznymi intoleranciami, vykoná ešte komponentovú diagnostiku. Napríklad peľový alergén brezy má tri hlavné komponenty, teda podtypy, arašidy až osem.

Antihistaminiká a kortikoidy

Na zmiernenie príznakov vám imunolalergiológ predpíše symptomatické lieky. Antihistaminiká blokujú účinok histamínu, ktorý spôsobuje svrbenie očí, podnebia úst, opuch nosovej sliznice či kýchanie. Novšie druhy už nespôsobujú ospanlivosť či útlm, ale pravdou je, že každý na ne reaguje individuálne. Ak ste len sezónny alergik, mali by ste ich začať užívať minimálne tri týždne pred štartom „svojho“ kritického obdobia. Keď vás alergia trápi celoročne, budete ich zrejme brať nonstop.
Druhou formou symptomatických liekov sú lokálne kortikosteroidy. Vyrábajú sa vo forme nosových a očných kvapiek, nosových sprejov či inhalátorov. Budete ich potrebovať najmä pri zapchatom nose, spôsobenom opuchmi nosovej sliznice. Mnohí alergici  dúfajú, že si vystačia s voľne predajnými kvapkami a sprejmi. Myslia si, že sú účinnejšie a bezpečnejšie ako lokálne kortikosteroidy, ktoré predpisuje  alergiológ. Omyl. Vydržte  pár dní a účinok kortikoidov výrazne pocítite. Dávky sú minimálne, rozhodne nie sú nebezpečné pre organizmus. „Navyše, časté užívanie voľne predajných liekov do nosa vedie k závislosti. Paradoxne, neskôr sa váš stav zhorší, lebo sliznica si na látku, ktorá spôsobuje prekrvenie, rýchlo zvykne,“ objasňuje MUDr. Boris Hruškovič.

Alergénová imunoterapia

Jediná liečba, ktorá rieši príčinu peľovej, ale aj roztočovej, zvieracej či plesňovej alergie, je však špecifická alergénová imunoterapia. „Pacientovi postupne pridávame v rôznych koncentráciách „jeho“ alergén. Organizmus si naň postupne zvyká a vytvára si znášanlivosť.“  Táto liečba trvá niekoľko rokov. Dostanete tabletky alebo kvapky, ktoré si aplikujete pod jazyk každý deň, alebo raz za mesiac prídete k lekárovi a ten vám pichne injekciu. Niektorí pacienti, však túto desenzibilizačnú liečbu z rôznych príčin nemôžu brať. Podpornými prostriedkami k liečbe sú výživové doplnky vo forme tabletiek, kapsúl či sirupov, ktoré zmierňujú opuch nosových slizníc, prírodné imunomodulátory, napríklad z hlivy ustricovitej, či enzýmy. Ak už máte  bronchiáhlnu astmu, lekár vám predpíše protizápalové lieky antileukotriény a inhalačné kortikoididy.
Samozrejme, je dôležité obmedziť kontakt s alergénom, pokiaľ sa dá. Nie všetci alergici majú šancu opustiť svoj panelákový byt v meste a presťahovať sa na dedinu, alebo pravidelne chodiť k moru či do vysokohorského prostredia. „Protialergické opatrenia sa však v každom prípade dajú dodržiavať,“  mieni lekár.

Pripravte sa v predstihu

V zime majú polinotici zväčša pokoj.  Peľová sezóna však niekedy začína už vo februári či dokonca na Vianoce. Pripravte sa na ňu minimálne tri týždne vopred. Sledujete peľový kalendár  a peľovú informačnú službu, ktorú si môžete zaregistrovať cez internet.  Zaznamenávajte si, kedy a ako sa prejavujú vaše ťažkosti. Pomôžete lekárovi pri lepšom nastavení liečby.
Na jar, približne od februára do mája kvitnú listnaté dreviny – lieska, jelša, breza, baza, agát,  lipa. V letných mesiacoch trápia alergikov pele tráv a obilnín, ktoré predstavujú až deväťdesiat percent všetkých polinóz. V druhej polovici leta sa už objavujú aj pele burín a bylín, napríklad žihľavy, paliny a ambrózie. Posledná bylina je doslova pohromou, lebo do Európy sa dostala  v devätnástom storočí s dodávkami amerického obilia. Rýchlo sa na našom kontinente rozšírila. Vyhovuje jej suché, teplé počasie a nie je náročná na živiny. Niektoré buriny a byliny kvitnú až do prvých mrazov. V zime, ak prevláda chladné a mrazivé počasie, majú peľoví alergici zvyčajne pokoj.

Alergikov pribúda

Pred sto päťdesiatimi rokmi bol medzi sto „normálnymi“ ľuďmi jeden alergik. V roku dvetisíc päťdesiat bude každý druhý či tretí človek na svete na niečo alergický. „Znamená to, že päťdesiatjeden percent alergikov, či už peľových alebo iných, sa stane  normálnou väčšinou. Pribúda detí, al

e aj dospelých, ktorí ju dostanú až v päťdesiatke či šesťdesiatke. Často k nám prídu ľudia už rovno s astmou, lebo príznaky alergie si nevšímali alebo ich ignorovali.  Alergie sú skrátka civilizačným ochorením, s ktorým sa musíme naučiť žiť,“ hovorí odborník.
Príčin, prečo ich pribúda,  je niekoľko.  Prostredie, v ktorom žijeme, čoraz viac zasahuje globalizácia, exhaláty, smog. Je iluzórne, myslieť si, že  z neho utečieme. Vydelili sme sa z prírody a platíme za to:  „Nastali výrazné zmeny v potravinovom reťazci. Vedci zistili, že vtáky, žijúce na istom izolovanom ostrove, sa prestali rozmnožovať, lebo ich vajcia praskali. Lovili totiž ryby, ktorých tuk obsahoval ťažké kovy. Z toho istého dôvodu je neplodných deväť z desiatich Eskimákov, ktorých jedálny lístok tvorili najme tulene a morské živočíchy. Majú porušené spermie.“ Mení sa aj náš životný štýl: „Väčšina ľudí žije v mestách v umelom osvetlení, v umelom ovzduší, s porušeným biorytmom. Pomaly nevieme, kedy vychádza a zapadá slnko,“ myslí si odborník.

Mikrobióm a genetika

Z dôvodu globálneho otepľovania sa stretávame s extrémnymi výkyvmi počasia, na ktoré naša imunita nevie dobre reagovať. Navyše, peľová sezóna sa postupne predlžuje takmer na celý rok. Jeme potraviny, ktoré ešte prednedávnom mali nálepku exotické a náš organizmus nie je na ne zvyknutý. Na druhej strane, s mnohými alergénmi žijeme tisícky rokov a donedávna nám neprekážali. Jablko, orechy, zeler jedli naši predkovia oddávna, a nerobili im problémy. Dnes máme aj z dôvodu alergií tráviace ťažkosti. „Trávenie je pritom  veľmi citlivým ukazovateľom, že niečo v tele nie je v poriadku.  Črevá sú totiž súčasťou mikrobiómu,“ objasňuje doktor Hruškovič. Takto najnovšie vedci nazývajú spoločenstvo baktérií, ktoré osídľujú nosovú sliznicu, ústnu dutinu, pokožku, tráviaci a močovo-pohlavný trakt. Každý z nás má jedinečný mikrobióm, je to čosi ako odtlačky prstov.
Významným rizikovým faktorom je genetika. „Ak ste alergik, a vaša manželka astmatička, dá sa predpokladať, že aj náš potomok bude mať rovnaké ochorenie. V tom prípade je dôležité dieťa sledovať a ak zbadáte hoci len náznaky senzibilizácie, čo najskôr navštívte imunolalergológa. Vie ich zachytiť už v prvom, druhom roku života,“ radí lekár. Podľa neho by veľmi by pomohlo včasné skríningové vyšetrenie z krvi, ale, žiaľ, u nás sa nevykonáva.

Počúvajte rady lekára, nie kamarátky!

Škodí nám aj prehnaná čistota a sterilizácia domácností či chýbajúci najskorší kontakt detí s alergénmi. “ V západných krajinách v osemdesiatych rokoch, u nás v deväťdesiatych, panoval názor, že deti sa musia čo najdlhšie vyhýbať arašidom, citrusom, kravskému mlieku či lepku v obilninách. Prax však potvrdila opak. Malé dieťa by malo byť čo najdlhšie dojčené, ale už medzi štvrtým až šiestym mesiacom by sa malo stretnúť so širokou paletou potravín. Jeho imunitný systém sa len tak naučí „spoznávať“ antigény, teda bielkoviny jedla a neskôr na ne nereagovať alergicky. Samozrejme, neznamená to, že mu dáte zjesť celé kiwi alebo orech. Veľa matiek však nepočúva lekára a riadi sa často škodlivými radami na internetových portáloch.“
Dôležitú úlohu zohráva aj psychika. „Pritom žijeme v strese, ktorý sa odzrkadľuje aj na priebehu alergie alebo astmy. Mal som napríklad pacientku, ktorá už dlhší čas chodila na  injekcie. Jedného dňa dostala ťažkú  reakciu. Napokon vysvitlo, že v tom čase jej zomrela matka.“ Odborník si myslí, že psychosomatická medicína by mala byť súčasťou alergiológie aj imunológie. „Väčšina kolegov sa však k psychoterapeutickej liečbe stavia rezervovane. Podobne je to s pacientmi. Deväť z desiatich odporúčanie navštíviť psychológa  odmietne.“

Prejavy sú pestré

Môžete posmrkávať, kýchať, dráždivo kašľať. K smokleniu a vodnatej nádche sa pridáva nepríjemne upchatý nos. Časté je aj pálenie a slzenie očí či opuchnuté viečka. Lenže alergia nezasahuje len sliznice nosa a očí, ktoré prichádzajú do kontaktu s alergénom najčastejšie. Je to ochorenie celého organizmu a pravdepodobne závisí od vašich dedičných dispozícií, ktorý orgán bude reagovať ako hlavný. Môže sa stať, že zreagujete svrbením a výsevom na koži. Alebo vás viac potrápi svrbenie na podnebí ústnej dutiny či dokonca v ušiach. Častý je orálny alergický syndróm, ktorý je dôsledkom skríženej reaktivity antigénov v potravinách s antigénmi peľu. V niektorých prípadoch  môžete mať aj  bolesti hlavy či tráviace ťažkosti, ktoré tiež súvisia so skríženou reakciou na niektoré potraviny.

Spojené nádoby

Tieto ochorenia bezprostredne súvisia s neliečenou sennou nádchou:

Priedušková astma:  Trpí ňou až tridsať percent pacientov  s diagnózou  alergickej polinózy. Prejavuje sťaženým a hvízdavým dýchaním, tlakom na hrudníku a suchým kašľom.

• Chronická urtikária: Dlhotrvajúca žihľavka.
• Atopický ekzém: Prejavuje sa začervenanou a svrbiacou pokožkou  na tvári, okolo pier a v záhyboch končatín.
  Tráviace problémy: Signálom sú bolesti brucha, hnačka, zápcha pri skríženej reaktivite s potravinami.
• Orálny alergický syndróm: Charakterizuje ho pálenie a svrbenie pier a sliznice úst. Vzniká ayko skrížená reakcia po konzumácii istých druhov ovocia a zeleniny. Napríklad, ak máte alergiu na brezu, musíte si dať pozor aj na orechy či jablká, lebo obsahujú rovnaký alergén.
• Anafylaktický šok: Najprudšia alergická reakcia,  pri ktorej zlyháva krvný obeh a dýchanie, ak sa včas nepodá prvá  pomoc.

Med je tabu!

Pravý včelí med je prírodné antibiotikum aj antiseptikum. Okrem toho super sladko chutí a je určite vhodnou náhradou za priemyselne rafinovaný cukor. Polinotici by sa mu však mali vyhýbať, lebo obsahuje  peľový alergén a najmä v kombinácii s fyzickou námahou ako je šport či tanec môže vyvolať extrémne prudkú alergickú reakciu.

Dodržiavajte tieto opatrenia

• V peľovej sezóne obmedzte vychádzky za slnečných suchých a veterných dní najmä okolo obeda. Vtedy sa v ovzduší vyskytuje maximum peľov. Ak chcete byť vonku, robte tak skoro ráno, alebo v čase tesne po daždi.
• Vyhýbajte sa okraju lesa, ktorý funguje ako filter, v ktorom sa koncentrujú pele. V samotnom lese ich býva menej.
• Zdržiavajte sa radšej pri vode, s piesočným alebo kamenistým brehom, nie trávnatým. Vhodný je pobyt pri mori a vo vysokohorskom prostredí, kde rastú ihličnaté stromy, nie listnaté.
• Nespite pri otvorenom okne, nevetrajte v noci, najmä v meste.  Z rozohrieteho asfaltu sála teplo a vynáša peľové zrnká do vzduchu. Vetrajte skoro ráno. Zadovážte si protipeľové sieťky.
• V obytných priestoroch, najmä v spálni, používajte  čističku, zvlhčovač či ionizátor vzduchu.
• Prach utierajte na vlhko. Kupujte ľahko umývateľný nábytok, uzatvárateľné poličky a knižnice.
• Alergickému dieťaťu nekupujte plyšové hračky.
• Pri jazde autom nevetrajte cez okno, používajte čistý vzduchový filter.
• Nekoste trávnik, nepracujte v záhrade.
• Ak máte alergické dieťa, dajte pozor, aby sa nezúčastňovalo brigád na poli, v záhrade či pri zbere liečivých bylín.
• Pred spaním alebo po príchode zvonku si osprchujte a umyte si vlasy, aby ste odstránili z kože pele a nepreniesli ich na posteľnú bielizeň.
• Odstráňte z bytu koberce a často vysávajte.
• Nesušte bielizeň vonku.
• Používajte slnečné okuliare.
  

• Nechovajte domáce zvieratá, vyhýbajte sa kontaktu s nimi.
• Vyhýbajte sa potravinám, ktoré môžu obsahovať pele, najmä medu či nbylinkovým čajom.
• Dajte pozor na skríženú reakciu – niektoré druhy ovocia a zeleniny môžu vyvolať  ťažkú alergickú reakciu.
• Nepoužívajte v byte dráždivé chemikálie, rozpúšťadlá, vyhýbajte sa aromatickej kozmetike.
• Pravidelne sa otužujte a športujte.
• Ak máte okrem sezónnej aj celoročnú alergiu, napríklad na prachove roztoče, srsť domácich zvierat či plesne, dodržiavajte aj opatrenia určené pre tieto alergie.

Nemýľte si alergiu s intoleranciou

Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na dráždivú látku. Nemýľte si potravinovú alergiu s intoleranciou na isté potraviny, napríklad na mliečny cukor, alebo na lepok. V prvom prípade ide o laktózovú intoleranciu. Čoraz viac ľudí má histamínovú intoleranciu.