TEST NA BUNKOVÚ IMUNITU
Imunita po prekonaní ochorenia a po očkovaní
Po prekonaní ochorenia vzniká protilátková a najmä bunková imunita. Podľa štúdií založených na sledovaní ľudí s prekonaným ochorením sa zistilo, že imunita trvá minimálne 8 mesiacov, hovorí sa už o jednom roku. To, či mal človek ľahké alebo ťažké príznaky COVID-19 ovplyvňuje aj vzniknutú imunitu.
U ľudí, ktorí ochorenie prekonali ľahko, prípadne nemali žiadne príznaky, nemusia byť protilátky v krvi vôbec prítomné alebo dosiahnu len nízke hladiny a aj skoro vymiznú. To neznamená, že človek nie je imúnny? Práve naopak, u týchto ľudí sa vyvinula pamäťová bunková imunita, ktorá je pri ochrane pred opakovanou infekciou dôležitejšia ako protilátková imunita. Vytvárajú sa tvz. pamäťové bunky a tie keď sa opätovne stretnú s vírusom, reagujú tak, že vytvoria nové protilátky. Teda aj keď človeku poklesnú protilátky, tak to neznamená, že stráca imunitu. Pretože sú tu ešte pamäťové bunky, vďaka ktorým si telo pamätá infekciu a vie, aké protilátky má vyrábať, keď sa s ňou znova stretne. Samozrejme tieto protilátky začne jedinec vyrábať omnoho skôr ako tam kde ešte nevznikli pamäťové bunky (neočkovaný, neprekonali COVID-19). Kým protilátky zabraňujú tomu, aby sa vírus dostal do vnútra buniek, bunková imunita likviduje bunky, ktoré sú už napadnuté vírusom, aby zabránila šíreniu vírusu do okolitých, zdravých buniek. Tieto pamäťové bunky sa usadia napríklad v lymfatickom tkanive slizníc a lymfatických uzlín a ostanú spiace, a to až do momentu, kým sa opäť nestretnú s rovnakým vírusom. Vtedy sa aktivujú, vytvoria si nové protilátky a aktivujú imunitné bunky, aby vírus usmrtili.
Aj pamäťové bunky majú svoju životnosť a časom sa môže ich počet zmenšovať. S koronavírusom žijeme rok a pol, a preto nateraz nie je známe, ako dlho by mali pamäťové bunky pretrvať. Pri pamäťových B-lymfocytoch sa spomína niekoľko mesiacov, aktuálne dáta však potvrdzujú aj dlhodobé pretrvávanie pamäťových B-lymfocytov. Pri T-bunkovej imunite by to mohli byť roky.
Problémom je, že testy na jej stanovenie sa používali doteraz v experimentálnych štúdiách a test nie je ešte štandartizovaný pre bežné klinické použitie. Takéto špecializované vyšetrenia vykonávajú len špičkové výskumné laboratóriá. Bunková imunita, prirodzená aj pamäťová, je veľmi dôležitá pre ochranu pred všetkými vírusovými ochoreniami. Jej úlohou je účinne zlikvidovať všetky bunky, ktoré boli vírusmi napadnuté, a tým zabrániť šíreniu na ďalšie okolité zdravé bunky.
U ľudí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali s ťažšími príznakmi, alebo boli dokonca hospitalizovaní v nemocnici, sa spravidla vytvoria protilátky, ktoré už dokážeme v krvi vyšetriť. Dokonca sa zistilo, že čím ťažšie ochorenie prebieha, tým sú hladiny protilátok vyššie. Z toho vyplýva dôležité zistenie, že výška hladiny protilátok nezodpovedá úrovni získanej imunity. Taktiež je známe že sa tvorí niekoľko stoviek typov protilátok, ale laboratória stanovuju len niekoľko z nich, a aj tie nemusia byť virus-neutralizačné (tie čo sa na virus viažu). Po prekonaní ochorenia postupne hladina protilátok klesá za rôzne dlhú dobu, ale pamäťová imunita zostáva. Tieto pamäťové bunky sa usadia napríklad v lymfatickom tkanive slizníc a lymfatických uzlín a ostanú spiace, a to až do momentu, kým sa opäť nestretnú s rovnakým vírusom. Vtedy sa aktivujú, vytvoria si nové protilátky a aktivujú imunitné bunky, aby vírus usmrtili.
Súvisí množstvo protilátok, ktoré si organizmus vytvorí, aj so silou bunkovej imunity?
Je to úzko prepojené. Protilátky podnecujú bunkovú imunitu a zvyšujú jej účinnosť.
Cena testu: 150,-€/vyšetrenie