V tejto sekcii nájdete články z časopisov a novín, ktoré vyšli v spolupráci s alergiologickou ambulanciou MUDr. Borisa Hruškoviča. Vyberáme z nich tie, ktoré vám môžu priniesť zaujímavé informácie o alergii, astme a vyšetreniach.
Čo je to alergia?
Alergie sú prehnanou reakciou imunitného systému na cudzorodé látky z prostredia – alergény. Predpoklad vzniku alergickej reakcie je opakovaný kontakt s nimi. Prvý obvykle nesprevádza výskyt nepríjemných symptómov, napriek tomu má závažné následky. Telo sa stáva vnímavým na určitý alergén. Obdobie medzi prvým stykom a objavením sa ťažkostí môže trvať niekoľko dní, ale aj zopár rokov.
Ak sa organizmus opakovane stretne s alergénom, imunitný systém sa na „škodlivinu“ rozpamätá a do boja vo veľmi krátkom čase posiela svoje obranné mechanizmy. Výsledkom je alergická reakcia. Jej podoba závisí od toho, ktorý orgán je postihnutý. Dôležité poznávacie znamenie alergií je, že na spustenie nevhodnej reakcie postačujú minimálne dávky alergénov.
Rozhovor s alergológom
Alergie si vás nájdu, ak máte zlého šéfa, zomrie vám niekto blízky alebo pracujete v klimatizovanom prostredí. Prečo je to tak, odpovedá alergiológ a imunológ MUDr. Boris Hruškovič z Imuno – Alergo centra v Poliklinike Tehelná v Bratislave.
MUDr. Boris Hruškovič, alergológ, imunológ. Foto: časopis Zdravie 5/2010
- Prečo sa u niekoho spustí alergia až v dospelom veku na niečo, čo mu dovtedy nespôsobovalo žiadne ťažkosti?
V súčasnosti sa v alergiologických ambulanciách častejšie objavujú aj šesťdesiatnici s práve prepuknutou sennou nádchou alebo určitým typom potravinovej alergie. V ich prípade je príčina iná ako u detí. Ak by ňou totiž bola dedičnosť, prejavila by sa oveľa skôr. Tí, čo vlastnia niektorý z dvadsiatich najsilnejších alergických génov, už alergikmi v dospelosti obyčajne sú. Niekedy však môžu byť za chorobným stavom v neskoršom veku zaktivizované „spiace“ gény. Prudký nárast týchto diagnóz sa preto dnes pripisuje skôr vplyvu vonkajšieho prostredia a moderného spôsobu života. Neustály stres, zmeny stravovacích návykov, konzervované a geneticky modifikované potraviny, čoraz častejší pobyt v klimatizovaných budovách a málo pohybu v prírode môžu narušiť správne fungovanie psycho-hormonálno-imunitného systému. Dôsledkom tejto nerovnováhy bývajú alergické ťažkosti. - Znamená to, že aj akékoľvek hormonálne výkyvy môžu dopomôcť k nežiaducej precitlivenosti?
Patria k možným spúšťačom, no určite sa o nástup alergie nepostará menštruácia alebo menopauza. Pod jej vznik sa podpisujú skôr denné výkyvy hormónov nadobličiek, hlavne tých s kortikoidným účinkom, ale aj adrenalínu či noradrenalínu, ktoré nám pomáhajú zvládať stres. - Mnohí vždy mali stres, pracovali v klimatizovanej kancelárii a nič im nebolo. Zrazu im opuchla pera po paprike, na ktorej si dovtedy bez problémov pochutnávali. Čo sa zmenilo?
Alergie sú zvyčajne odpoveď na pôsobenie viacerých faktorov súčasne. Pokojne znášate vplyv troch rizikových činiteľov, no zrazu pribudne ďalší a problém je na svete. U niekoho stačí, že má agresívneho šéfa, veľký stres, do toho dostane virózu a organizmus môže na donedávna bezproblémovú pochúťku zareagovať žihľavkou. Už totiž nezvláda kompenzovať priveľký nápor, ktorému je vystavený. Mal som viacerých pacientov, u ktorých sa alergia rozvinula po smrti blízkeho človeka. Užívali lieky na upokojenie a zareagovali alergiou. Alebo dievčina, ktorá mala v útlom veku mierne prejavy sennej nádchy, prisťahuje sa k nastávajúcemu, ktorý vlastní kocúra. Spoločné spolužite však sprevádzajú aj vypäté situácie, ktoré môžu vyústiť do astmy. - Deti by nemali brať priveľa antibiotík, aby u nich neprepukla alergia. Platí to aj pre dospelých?
Časté užívanie antibiotík neprospieva nikomu, lebo negatívne menia črevnú flóru. Spolu so škodlivými baktériami vyhubia aj tie prospešné, stimulujúce imunitný systém. Keď chýbajú, obranyschopnosť sa oslabí a k slovu sa dostáva zvýšené riziko alergických reakcií. - Dospelí alergici nebereú problémy vážne a vyčkávajú, že ustúpia samy. Je to možné?
Spontánne vymiznutie je skôr zriedkavosť. Stáva sa to v prípade jedného pacienta zo sto, skôr vo vyššom veku a vtedy, keď alergiou trpia mnoho rokov. Niekedy to môže byť signál vážneho ochorenia, napríklad rakoviny. Oficiálne platí, že osemdesiat- až deväťdesiat percent alergií sa určite nevytratí. Pri potravinovej alergii bez užívania potrebných liekov riskujete život ohrozujúci anafylaktický šok. Neriešenie alergickej nádchy sa zasa môže vystupňovať až do ťažkej astmy či atopického ekzému. - Tí, čo sa liečia, kým im je zle, a potom tabletky vysadia, sú zodpovedenejší?
Voláme ich sebapoškodzovatelia. Poctivo sa liečia nanajvýš rok. Len čo sa im uľaví, zabudnú na lieky aj kontroly. V ambulancii sa objavia až po rokoch, keď sa im znovu pohorší. Väčšmi sa starajú o svoju banku, auto než o zdravie. Neberú lieky, nepoznajú ich názov, no keď sa spýtam, aký olej dávajú do auta, s odpoveďou nezaváhajú. Je to škoda, ubližujú si a liečba je náročnejšia. - Lieky proti alergii sú aj voľnopredajné. Nestačia?
Pacientov, ktorí takýmto spôsobom bojujú proti alergickej nádche, je veľa. V období problémov užívajú kvapky na uvoľnenie nosa. Za týždeň minú aj dve balenia, mnohí sa tak liečia roky. Nepovažujem to však za správny postup. Tieto prípravky sú namieste len v čase núdze, napríklad počas dovolenky, keď nemajú možnosť navštíviť lekára. Inak si ich dlhodobým užívaním škodia, lebo im po čase už nemusia stačiť. Mnohým sa preto zhoršujú prejavy ochorenia. Čo je však najdôležitejšie, ukracujú sa o účinnejšie formy liečby. Alergia sa totiž v mnohých prípadoch dá úplne vyliečiť. Podmienka však je prísť už pri prvých alergických príznakoch. - Mnohí alergici by sa aj liečili, no odrádza ich rozšírený názor, že antihistaminiká uspávajú a bránia šoférovaniu.
Základ liečby alergie je vyhýbať sa alergénom a užívanie liekov. Na prvom mieste sú antihistaminiká, ktoré redukujú hladinu histamínu – látky spúšťajúcej akútne príznaky alergie. Posledné roky ukázali, že ich užívanie má aj protizápalový účinok, tlmí prechod alergie do chronického zápalu slizníc a kože. Obavy z týchto liekov sú zbytočné. V súčasnosti máme k dispozícii oveľa širšiu paletu preparátov ako v minulosti a užívanie tých najnovších zvyčajne nesprevádzajú nepríjemné vedľajšie účinky. Ospalosť, ktorá sa objaví maximálne u jedného z dvadsiatich pacientov, sa dá poľahky vyriešiť. Hľadáme vhodný liek, ako nedávno u jednej pacientky. Únavou reagovala na osem liekov, tak sme vyskúšali deviaty a teraz je veľmi spokojná. - V súčasnosti sa uplatňuje takzvaná špecifická liečba. Pri akých alergiách ju nasadzujete?
Ide o takzvanú alergénovú imunoterapiu. Je veľmi účinná, no obyčajne niekoľkoročná. Používame ju pri liečbe alergií na pele, roztoče, zvieratá a plesne. Ak vieme, aký alergén spôsobuje pacientovi problémy, postupne mu ho vo zvyšujúcich sa dávkach podávame. Ak je pre neho problém peľ brezy, synteticky upravený alergén dostane vo forme kvapiek alebo injekcií. Zvyčajne pred sezónou, najčastejšie tri až šesť injekcií v týždennom intervale. Vieme nimi zmeniť nevhodnú reaktivitu imunitného systému do takej miery, že alergik sa postupne naučí tolerovať alergén a alergické prejavy sú preto miernejšie alebo sa úplne vytratia. Do konca roka by sa na trhu mala objaviť novinka. Tablety na cmúľanie, ktoré sa budú vkladať pod jazyk. Fungovať budú na rovnakom princípe. Postačí, ak užijete jedno liečivo pred sezónou a budete mať pokoj na celé nepríjemné obdobie. - Plánovalo sa aj očkovanie detí dobrými črevnými baktériami.
Rozruch okolo tejto teórie stimulovania imunitného systému utíchol. Zrejme nesplnila očakávania. V poslednom čase sa však hovorí o tom, že dobré baktérie chrániace pred alergiou sa nachádzajú aj v nepasterizovanom kravskom mlieku. Možno sa výskum uberie týmto smerom. - Dá sa zbaviť problémov podávaním malých dávok alergénov?
Pri potravinách je princíp privykania si na alergén trochu zložitejší. Tiež môže fungovať, ale problém je v tom, že sa ťažšie odhaduje dávkovanie rizikového alergénu. Aj v prípade potravinových alergií sa neustále pracuje na vytvorení účinného liečiva. V USA sa už skúša vakcína s arašidovým alergénom, ktorý spôsobil smrť desiatkam malých detí. Zatiaľ však nie je k dispozícii produkt, ktorý by sme vedeli poskytnúť pacientovi. - Na čo si majú dávať pozor alergici, ktorých organizmus na potravinu už zareagoval anafylaktickým šokom?
Takíto pacienti musia pri sebe nosiť antialergénové pero s dávkou adrenalínu, ktorý si podá do svalu, len čo pocíti zvieravý pocit v hrdle. Mali by sa mať na pozore najmä v reštauráciách. - Hovorí sa, že dnes je viac alergických detí aj preto, že nie sú tak rozšírené mrle. Vraj posilňovali obranyschopnosť. Je to pravda?
Už to nie je predpoklad, ale objektívny fakt. Potvrdili to aj štúdie uskutočnené na deťoch v Keni, ktoré majú častý kontakt s rôznymi parazitmi, boli poštípané rôznymi pavúkmi či kliešťami. Majú vysoké hladiny takzvanej alergénnej protilátky, imunoglobulínov typu E, a minimálne prejavy alergií. Vysvetlenie je naozaj jednoduché. Alergická zložka imunitného systému sa pri parazitárnom ochorení sústredí na boj proti škodcom a nemá priestor na to, aby bojovala proti bežným látkam v prostredí. - Takže mrle sú prospešné proti alergiám?
Určite nie, hoci sa už vo svete realizujú aj lekárske vedecké štúdie, keď testované osoby infikujú parazitom, pochopiteľne, neškodným. Hlavný problém v súčasnosti tkvie v tom, že žijeme v priveľmi čistom prostredí. Deťom večne umývame ruky a doma všetko dezinfikujeme. Čistota je potrebná, ale určite nie prehnaná. Deti kedysi žili na vidieku, v blízkostí kráv, čo posilňovalo ich obranyschopnosť. Hovorí sa aj o tom, že ľudia, ktorí prekonali hepatitídu typu A alebo tuberkulózu, tiež zrejme nespoznajú problémy s alergiou. Prepuknutie oboch chorôb totiž predpokladá styk so ‘špinou‘. Ich imunitný systém pri týchto chorobách zamestnávala likvidácia škodlivých mikróbov. Nestal sa preto neprimerane precitliveným. Alergia je totiž istým spôsobom agresívna reakcia, a keď človeka umiestnite do sterilného prostredia bez mikróbov, ktoré by mal imunitný systém ničiť, vezmete mu objekt, s ktorým by mal bojovať. Obráti sa proti nám a začne si hľadať nový zdroj likvidácie. Najčastejšie to býva niečo, čo nám nerobilo problémy desiatky tisíc rokov. Peľ, zvieratá, roztoče… - Dá sa alergii v súčasnosti vôbec predísť?
Prevencia je možná, ale to by už musela byť celospoločenská otázka. Na druhej strane odstrániť všetky rizikové faktory je takmer nemožné. Človek by sa musel odsťahovať do Tatier alebo na Ural a chovať kravy. Zistilo sa totiž, že u detí farmárov je až o päťdesiat percent menej alergikov ako v bežnej populácii v mestách. Počul som, že aj na Slovensku vznikajú projekty takzvaného Zdravého prostredia na prevenciu proti alergiám. Pomáha aj pitie nepasterizovaného mlieka. Sú v ňom zložky, ktoré stimulujú imunitu pozitívnym smerom a bránia nevhodným prejavom. Toto sa však môže realizovať len pod dohľadom lekára.
Pripravila Anka HNÁTOVÁ, článok z časopisu Zdravie