Aké alergie najviac trápia? (na pele, byliny, roztoče, potraviny…)

V podstate za posledných 10-20 rokov môžeme zaznamenať nárast vo všetkých typoch alergických ochorení.
Najmarkantnejšie je to však u potravinových alergiách, kde sa objavujú aj také reakcie aké sme pred 15  rokmi poznali len s odbornej literatúry.

V minulosti alergiou netrpelo toľko ľudí, čo je za jej rozmachom?

Treba na to ísť sedliackym rozumom. Na čo sme alergický – je to peľ, ovocie, zelenina, zvieratá… teda niečo čo je  (bolo) harmonickou súčasťou nášho života po milióny rokov. Pred 150 rokmi by sa nemohla väčšina ľudí živiť poľnohospodárstvom keby z nich 30% bolo alergických.  Keď máme v rodine dve deti, jedno z nich zaručene bude mať dnes alergiu, takže by ani nebolo vhodné na prebratie remesla v poľnohospodárstve. Teda z uvedeného plynie, že človek sa významne vzdialil od života v harmónií s prírodou, čím ďalej tým viac si vytvára svoj „vlastný životný priestor“, plný smogu, aut, rôzneho žiarenia, virtuálnej reality a stresu.  V našej západnej civilizácií máme tendenciu oddeľovať hlavu (mozog, psychiku) od tela (napríklad imunitný systém), ale vo východnom pohľade je to jeden celok. Hovorím o tom preto, lebo aj  to že čím ďalej tým viac času trávime pozeraním do obrazoviek, vplýva na fungovanie mozgu a ten je priamo prepojený na imunitný systém.  Oddeľujeme sa od skutočného bytia v celku. A keď ideme do prírody, často musíme vykonávať extrémne športy a nezmyselné aktivity, ako keby človek už nedokázal v prírode len tak byť a vnímať jej nadradenosť nad „ľudskou civilizáciu“.  Možno sa to zdá príliš filozofické vysvetlenie, ale to je pravda, a dnes to už aj dosť ľudí takto vníma.

Kedy sa u ľudí najčastejšie objavia prvé alergické reakcie? Je to podmienené vekom?

Ako prvé sa objavuje u detí od narodenia do približne 3 rokov alergický ekzém, ktorý býva často dôsledkom alergie na kravské mlieko, vajcia alebo orechy. Dieťa sa môže alergizovať už v maternici, takže sa nerodí už ako alergik. Aj toto poukazuje na to že naše zastarané  „škatuľkovacie“  videnia vzniku ochorení musia byť prekonané. Bohužiaľ zatiaľ sa málo s týchto poznatkov dostáva do každodennej medicínskej praxe, ale takýto vedecký smer aj v medicíne začína naberať na sile. Treba si uvedomiť že predchádzanie, prevencia pred vznikom ochorení je to najlepšie čo môžeme urobiť a je to aj v súlade s východným pohľadom medicíny na človeka. To by ale vlády museli viac investovať do takéhoto vývoja, tak ako sa napríklad oplatí investovať do vzdelania.

Majú ľudia v súčasnosti horšiu imunitnú odolnosť ako v minulosti?

Z toho čo som uviedol vyššie je to zrejmé. Preto narastá aj počet napríklad onkologických a autoimunitných ochorení. Je to jeden celok, jedno telo, jeden imunitný systém, s rôznymi prejavmi jeho zlyhávania.

Existuje nejaký „spúšťač“ alergie, napríklad stres?

Existuje napríklad vedecká štúdia, kde zistili podstatne vyšší výskyt astmy u detí ktorých matky žili v zlých socioekonomických pomeroch (chudoba). Tento existenčný stres sa preniesol cez jednu generáciu, z matky na dieťa a vyvolal astmu.

Súvisí alergia s hygienou? Napríklad že dieťa vyrastajúce vo veľmi čistom prostredí má neskôr problém prispôsobiť sa novým látkam?

Takzvane hygienová teória je z 90-tich rokov minulého storočia.  V skratke poukazuje len na to že deti ktoré vyrastali v kontakte s dobytkom (stajne) mali po 50% menej alergických ochorení.  Ale toto fungovalo len  u tých detí ktorý boli v tomto prostredí už počas tehotenstva (v matkinom bruchu) a do 1 roku veku. Ak sa deti staršie ako 1 rok presťahovali to takéhoto prostredia, už to nemalo vplyv. To tiež poukazuje na to že sa nemôžeme pozerať na individuálneho človeka ako na ucelený, ohraničený objekt, ale ako na súčasť širšieho celku predchádzajúcich generácií, to ako žili naši rodičia atď.
Dnes je snáď každému jasné, že tie množstvá chemických látok, v našom prostredí (čistiace, pracie, v potravinách) nie je pre náš organizmus prospešné, ale naša civilizácia založená na neustálom zvyšovaní predaja, produkcie, spotreby nie je schopná  túto schizofréniu vyriešiť. Stačí si len uvedomiť koľko reklamy denne spotrebujeme…

Existuje akási prevencia alergie? Ak áno, aká?

Musím sa zasmiať ! Dnes ľudia pripravujú let na Mars a jeho osídlenie. Tam alergia na peľ určite nebude .  Ale na druhej strane znečistenie oceánov je dnes extrémne a pritom poznáme život v ňom len na 30%. Aj investície do výskumu vesmíru sú 100 násobne vyššie ako investície do výskumu oceánov. Vo filme Matrix  padne taká veta: „…vy ľudia ste ako vírusy, osídlite a zničíte, ste ako mor tejto planéty…“. Ja som vyrastal na filmoch Jeana Jacquesa Cousteaua ktorý sníval o tom že ľudia budí žiť v oceánoch, v harmónií s ich živočíchmi. Ale opak sa stal dnes pravdou.  Odpoveď na Vašu otázku asi tušíte.

Môžete vysvetliť, čo je to skrížená alergia? Ako sa prejavuje? U akého percenta alergikov je riziko skríženej alergie?

Skrížená alergia znamená že rovnaký alergén (určitá bielkovina) sa nachádza v peli konkrétnej rastliny a konkrétnom ovocí a zelenine, prípadne iných potravinách.  Existujú tzv panaleregény ktoré sa vyskytujú naprieč celým spektrom živočíchov. Takým je napríklad tropomyozín (súčasť svaloviny) ktorí sa vyskytuje v roztočoch, ale aj v iných článkonožcoch ako sú kraby, krevety, garnáty atď. Ak je človek na takýto alergén alergický môže po konzumácií napríklad kraba dostať anafylaktický  šok a zomrieť, pričom sa alergizoval na začiatku na roztoče. Našťastie tento príklad skríženej alergie je vzácny. Alergológ je ako detektív ktorý hľadá ihlu v kope sena, teda konkrétny skrížený alergén u takýchto pacientov. Často to vyžaduje mnoho času a znalostí.

Aké sú najčastejšie skrížené alergie?

Tie ktoré spôsobujú tzv. orálny alergický syndróm – teda svrbenie v ústach, podnebí a krku napríklad po zjedení jablka alebo orechov. Tie vo väčšine prípadov nie sú nebezpečné.