Boris Hruškovič
Alergologická a imunologická ambulancia, Bratislava

Alergické ochorenia a astma už dlhú dobu predstavujú jedny s najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení súčasného „západného“ sveta. I keď nie sú spájané s vysokou mortalitou ich vplyv na kvalitu života, hlavne produktívnej populácie je významný. Súčasne predstavujú neustále rastúci nárok na zdravotnícke náklady. Dôležitou skutočnosťou je, že sa nejedná len o „jednoduchú peľovú nádchu“. Alergia je ochorenie celého organizmu. V prípade, že sa nelieči adekvátnymi prostriedkami, prechádza do chronickej formy, t.j. chronického zápalu slizníc dýchacích ciest, rozširuje svoje prejavy smerom k iným prejavom akými sú potravinová alergia, sprievodný imunodeficit, atopický ekzém, recidivujúce kolpitídy, otitídy, sinusitídy a astma a iné. Lekár prvého kontaktu je tým, ktorý začínajúce alergické ochorenia vrátane astmy môže včas rozpoznať a poslať na špecializované alergologické vyšetrenie. Úlohou tohto článku je preto predostrieť tie najzákladnejšie poznatky o alergii a astme.

Alergické ochorenia a astma predstavujú jedny z najčastejších chronických ochorení na celom svete (1). Predpokladá sa, že až 300 miliónov ľudí vo všetkých vekových skupinách trpí na astmu. Väčšinou začínajú skoro v detskom veku a často perzistujú počas celého života (2). Tieto ochorenia sú veľmi časté hlavne v rozvinutých krajinách. Predpokladá sa že 2–15% európskej populácie trpí na astmu a v niektorých krajinách Európy je postihnutých alergiou viac ako 50% detskej populácie. Posledné tri až štyri desaťročia sa prevalencia alergických ochorení a astmy neustále zvyšovala. Tento nárast je spojený hlavne s tzv. „westernalizáciou“ spoločností a je viac typická pre mestskú ako pre vidiecku populáciu, i keď sa tento rozdiel postupne zmenšuje. Existuje predpoklad, že až 45–59% populácie bude žiť v roku 2025 v mestách, čo povedie k nárastu prevalencie astmy o ďalších 100 miliónov (3). Najnovšie je zaznamenaný tento nárast aj v rozvojových krajinách a tieto ochorenia predstavujú vážny problém dneška (4). V Európskej únii prevalencia a závažnosť alergických ochorení včítane astmy významnou mierou zasahuje do zdravotníckeho systému ale aj do spoločnosti ako takej, čo vedie k programovaným zmenám v tomto systéme. Slovensko ako súčasť Európy zatiaľ špecificky nereaguje na tento zdravotnícky problém.
Závažným problémom je aj kontinuálny nárast prevalencie potravinovej alergie, čo je obzvlášť dôležité, keďže ide často o život ohrozujúce situácie a má významný vplyv na kvalitu života pacienta (5). Tento problém postihuje hlavne detskú populáciu (6), ale stále narastá aj v skupine dospelých pacientov s alergiou na pele – tzv. skrížená peľovo-potravinová alergia.
Profesionálna alergia je ďalší dôležitý zdravotnícky a ekonomický problém, ktorý je podceňovaný a bude vyžadovať podrobnejšie sledovanie.

Obrázok 1. Opakujúce sa excerbácie astmy vedúce k prestavbe dýchacích ciest
Obrázok 1. Opakujúce sa excerbácie astmy vedúce k prestavbe dýchacích ciest

Alergické ochorenia a astma tiež vážne zasahujú do sociálnej oblasti života pacientov. Astma je stále jednou z najčastejších príčin absencie v škole ako aj na pracovisku (7). Súčasne sa ale zdôrazňuje zhoršovanie kognitívnych funkcií a pracovnej výkonnosti a vzdelávania v dôsledku alergického ochorenia a astmy. Často sa tento problém podceňuje, ale individuálne prežívanie zhoršenej kvality života vďaka týmto ochoreniam je významné. Táto skutočnosť vedie k významnému nárastu nielen priamych, ale aj nepriamych zdravotníckych nákladov (8).

V roku 1989 vznikla Globálna Inciatíva pre Astmu (GINA), revidovaná v roku 2002, ktorá má za úlohu upozorniť na nárast astmy zodpovedné orgány štátu a informovať zdravotnícku verejnosť (1). Program GINA odporúča program manažmentu pacienta s astmou podľa najnovších vedeckých poznatkov a zabezpečuje informácie o najefektívnejšej liečebnej stratégií. Aj napriek tomu, že medzinárodné smernice pre diagnostiku a liečbu astmy znížili morbiditu a mortalitu, zostávajú rezervy v implementácii nových liečebných stratégií ako aj v zabezpečovaní preventívnych opatrení.

Hlavným problémom je predovšetkým rozpoznávanie symptómov alergie a astmy lekárom prvého kontaktu a jeho včasné odoslanie na špecializované vyšetrenie. Diagnóza astmy je stanovená na základe kombinácie viacerých metód, hlavne anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a rôznych testov (napr. kožné testy s alergénmi, spirometria, bronchoprovokačný test, laboratórne vyšetrenia) v priebehu rôznych časových intervalou. Neexistuje teda jeden diagnostický test alebo klinický obraz, ktorý by stačil na stanovenie diagnózy astmy a taktiež mnohokrát nie je možné stanoviť túto diagnózu počas jedného vyšetrenia. Je to dané prevažne intermitentnou povahou astmatických ťažkostí.

Obrázok 2. Prestavba – remodelácia dýchacích ciest (bronchov) pri neadekvátnej liečbe astmy
Obrázok 2. Prestavba – remodelácia dýchacích ciest (bronchov) pri neadekvátnej liečbe astmy

Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, v ktorom hrajú úlohu mnohé bunky imunitného systému. Tento chronický zápal vedie k zvyšovaniu hyperreaktivity dýchacích ciest s následnými epizódami sípania (pískotov) na hrudníku, nedostatku dychu, zovretia hrudníka a kašľa, prevažne v nočných a skorých ranných hodinách. Tieto epizódy sú sprevádzané obštrukciou dýchacích ciest rôznej intenzity, ktorá je buď spontánne alebo prostredníctvom liečby reverzibilná. Dlhšiu dobu nerozpoznaná a neliečená astma vedie k ireverzibilným zápalovým zmenám v dýchacích cestách vedúcim k ich remodelácií (viď obrázky 1 a 2), čo spôsobuje trvalé ťažkosti s perzistentnou, na liečbu minimálne reagujúcou obštrukciou dýchacích ciest. Na druhej strane aj pri absencii symptómov bronchiálnej obštrukcie, astma pretrváva pod obrazom mierneho zápalu a hypereaktivity dýchacích ciest. Tento fakt vysvetľuje náhle objavenie sa vážnejšej astmatickej symptomatológie po dlhých rokoch remisie, napríklad v dôsledku silnejšej vírusovej infekcie v kombinácií s vyššou koncentráciu alergénu v prostredí pacienta (9).

Poznanie, že astma je zápalové ochorenie dýchacích ciest, má významný dosah na diagnózu, prevenciu a liečbu tohto ochorenia.

Rizikové faktory pre vznik astmy
(obrázok 3)
A) Faktory jedinca
• Genetická predispozícia
• Atopia
• Hyperreaktivita dýchacích ciest
• Pohlavie / Rasa

B) Faktory životného prostredia
1. Faktory zvyšujúce riziko vzniku astmy u predisponovaných jedincov

  • Alergény vnútorného prostredia – roztoče, zvieracie alergény, plesne
  • Alergény vonkajšieho prostredia – pele, plesne
  • Profesionálne alergény
  • Tabakový dym
  • Znečistenie ovzdušia
  • Respiračné infekcie
  • Parazitárne infekcie
  • Veľkosť rodiny
  • Diéta a lieky
  • Obezita

2. Faktory spôsobujúce exacerbáciu astmy a jej prechod do perzistetnej formy
Alergény vnútorného a vonkajšieho prostredia (koncentrácia!)

  • Respiračné infekcie
  • Fyzická námaha a hyperventilácia
  • Zmeny počasia
  • SO2
  • Potraviny, potravinové aditíva, lieky
  • Extrémny emočný stres
  • Fajčenie
  • Iritanty – dezinfekčné prostriedky, parfémy a i.
Obrázok 3. Rizikové faktory alergických ochorení
Obrázok 3. Rizikové faktory alergických ochorení

Genetické faktory
Existuje veľa dôkazov o tom, že astma je polygénne dedičné ochorenie. Mnohé štúdie dokázali, že u detí rodičov s astmou je významne vyššia prevalencia tohto ochorenia ako u tých detí, ktorých rodičia astmu nemajú (10). Taktiež veľa štúdií zistilo vyšší výskyt astmy, ekzému a alergickej nádchy u monozygotných dvojičiek na rozdiel od dizygotných. Napriek týmto skutočnostiam dodnes nie sú známe gény, ktoré by boli jednoznačne viazané s výskytom astmy. Existuje väčší počet génov, ktoré sú vo väčšej alebo menšej miere asociované s výskytom astmy. Ide napríklad o gény pre niektoré cytokíny (napr. IgE, interleukíny 3, 4, 5, 12 a 13) a gény pre HLA systém. Ich uloženie je na chromozómoch 5, 6, 11, 12 a 13 (13). Atopia je silný predisponujúci faktor pre rozvoj astmy. Až 95% astmy vzniká na podklade špecifického alergického zápalu. Asociácia medzi alergickou senzibilizáciou a astmou je závislá na veku. U väčšiny detí, ktoré sa senzibilizujú počas prvých 3 rokov života vznikne astma v neskoršom veku, zatiaľ čo u detí, ktoré sa senzibilizujú po 8–10 rokoch veku nie je riziko vzniku astmy väčšie ako u nesenzibilizovaných detí (11). Atopia, teda pozitívne kožné testy na niektorý z alergénov a zvýšená hladina buď celkového, alebo špecifického IgE, sa vyskytuje u 30–50% populácie v rozvinutých krajinách, neznamená však prítomnosť alergického ochorenia (12). K začiatku senzibilizácie na alergény dochádza vo väčšine prípadov medzi 1.–2. rokom života, pričom ide o multifaktoriálne spolupôsobenie napríklad tabakového dymu, vírusových respiračných infekcií (hlavne respiračný syncycialny vírus), diétnych opatrení, nadužívania antibiotík a pôsobenie zvýšenej koncentrácie roztočového alergénu v domácom prostredí. Výskyt atopických ochorení má typickú kumuláciu v rodinách. Signifikantná agregácia výskytu astmy spolu s inými prejavmi, ako je bronchiálna hyperreaktivita a zvýšené celkové IgE, bola dokázaná v mnohých štúdiách (13).

Hyperreaktivita dýchacích ciest
Táto vlastnosť má významnú dedičnú zložku a je úzko viazaná na zvýšené hladiny IgE a zápal v dýchacích cestách. Asymptomatická bronchiálna hyperreaktivita na histamin je rizikovým faktorom vzniku astmy, neznamená však automaticky diagnózu astmy a nie je špecifická len pre túto diagnózu (14). V súčasnosti sa zdá že jej predchádza astymptomatický, alergický zápal v dýchacích cestách, prebiehajúci často aj veľa rokov kým prepukne do klinicky symptomatickej astmy.

Pohlavie a rasa
V detskej populácií je výskyt astmy väčší u chlapcov ako u dievčat, čo sa vysvetľuje hlavne menším priemerom dýchacích ciest a zvýšeným tonusom u chlapcov. Od puberty začínajú prevažovať dievčatá, čo je potom typické aj pre dospelú populáciu (15). Rasové rozdiely, vyšší výskyt astmy u negroidnej populácie, napr. v USA, oproti kaukazskej rase, sú dané pravdepodobne nižším socioekonomickým statusom, veľkosťou alergénnej expozície a dietetickými faktormi v tejto skupine (16).

Alergény vnútorného prostredia
Roztoče sú najčastejším alergénom, ktorý je asociovaný so vznikom astmy. Včasná expozícia vysokej koncentrácii tohto alergénu do 1 roka života dieťaťa je silným rizikovým faktorom pre vznik atopickej konštitúcie. Vzhľadom na tento fakt majú významnú úlohu preventívne opatrenia na zníženie koncentrácie tohto alergénu v domácom prostredí špecifickými metódami. V súčasnosti v západných krajinách zabezpečuje poradenskú pomoc v tejto oblasti špecialista – alergológ, ktorý v domácnosti rodičov určí rizikové oblasti zvýšenej koncentrácie tohto alergénu a možnosti jeho redukcie (17). Roztočový alergén je predstavovaný hlavne rozpadnutými telami a ich exkrementami, pričom tento alergén má aj významnú enzymatickú aktivitu, čo mu umožňuje prestupovať sliznicami dýchacích ciest a tak urýchľovať vznik alergického zápalu. Ich výskyt je hlavne v posteliach a posteľnom prádle vzhľadom k tomu, že sa živia olúpanou ľudskou kožou, takže najdôležitejšie je zamerať sa na spálňu, kde trávime 1/3 nášho času. Alergény vonkajšieho prostredia Najčastejším alergénom spojeným s astmou sú pele stromov, tráv a burín. V sezóne kvitnutia zodpovednej rastliny vznikajú u senibilizovaných pacientov exacerbácie astmy – od suchého dráždivého kašľa až po nočnú dýchavicu. Táto symptomatológia často spontánne ustupuje so znižujúcou sa koncentráciu zodpovedného peľu v prostredí, čo vedie pacientov ale aj lekárov prvého kontaktu k podceňovaniu týchto prejavov. Niekoľko rokov trvajúca tzv. „peľová astma“ vedie k prechodu do chronickej formy. Včasný záchyt takýchto pacientov a zahájenie špecifickej alergénovej vakcinácie spolu so antiastmatickou liečbou v mnohých prípadoch zabráni tomuto priebehu.

Profesionálne alergény
Nejedná sa o vzácne prípady tzv. profesionálnej astmy. Medzi rizikové skupiny patria pracovníci so zvieratami (laboranti, veterinári), pracovníci v potravinárskom priemysle (proteíny vajca, amyláza), pekári (sója), zdravotnícky pracovníci (latex, dezinfekčné prostriedky). Mnohé z profesionálnych alergénov nie sú doteraz identifikované.

Znečistenie prostredia
Vo vonkajšom prostredí predstavujú najsilnejšie spúšťače astmy S02, ozón a oxidy dusíka, ich vplyv je určovaný poveternostnými a lokálnymi geografickými podmienkami. Ide hlavne o prostredia veľkomiest s významnou mierou znečistenia ovzdušia a so silnou automobilovou premávkou. Dízlové partikule z výfukových plynov významnou mierou vedú k exacerbácií alergických respiračných ochorení, a to mechanizmom absorbcie peľových alergénov na svoj povrch so súčasným zvýšením ich alergénneho potenciálu (18). V domácom prostredí je najväčším producentom polutantov kúrenie drevom, plynom alebo uhlím, používanie penových inštalačných materiálov, glejov, lepeniek, použitie materiálov, z ktorých uniká formaldehyd a náterov uvoľňujúcich isocyanáty.

Respiračné infekcie
Vírusové infekcie patria medzi najčastejšie faktory spúšťajúce astmu, ide hlavne o rhinovirusy spôsbujúce „obyčajnú nádchu“, coronavirusy, influenza a parainfluenza virus ako aj respiračný syncytiálny vírus. Pravidelné očkovanie pred sezónou znižuje exacerbácie astmy. Z bakteriálnych infekcií sú hlavne s ťažšou formou astmy spojované Chlamydia pneumonie a Mycoplasma pneumonie (19). Až na posledné dva prípady je podávanie antibiotík ako lieku prvej voľby nevhodné, hlavne ak nie je stanovená diagnóza astmy a nie je zahájená adekvátna antiastmatická liečba. Typické pre týchto pacientov je užívanie niekoľkých balení antibiotík za rok, kým je odoslaný na vyšetrenie k alergológovi.

Veľkosť rodiny
Novšie štúdie dokázali inverzný vzťah medzi vznikom astmy a počtom súrodencov: deti, ktoré nemajú súrodencov respektíve majú len jedného, majú vyššie riziko vzniku astmy, ako tie, ktoré majú viacej súrodencov. Vysvetlenie pre tento fakt prináša tzv. „hygienová teória“, kde v tomto prípade sa súrodenci navzájom reinfikujú rôznymi komunitnými infekčnými agens, ktoré podporujú vývoj imunitného systému v detskom veku tým správnym smerom (20).

Diéta a lieky
Ukazuje sa, že výživa bohatá na Lactobacily znižuje prevalenciu alergických ochorení vrátane astmy. Aby sa však tento výživový doplnok stal súčasťou prevencie a liečby alergických ochorení bude nutné realizovať ďalšie prospektívne štúdie (21).
Potravinová alergie v kojeneckom veku, spolu s vznikom atopickej dermatitídy (ekzému) sú významným rizikovým faktorom pre vznik astmy v neskoršom veku. V rizikových rodinách (obaja rodičia sú alergici) je dôležité zamerať sa na jedálniček dieťaťa od okamihu prechodu na tuhú stravu. V tomto prípade je výhodné vyšetrenie špecifického IgE voči rizikovým potravinám a úprava stravy podľa nálezu.

Obezita
I keď je zložité potvrdiť asociáciu medzi dvoma bežnými ochoreniami, ukazuje sa že existuje korelácia medzi Body mass indexom (BMI) a zvýšeným rizikom vzniku astmy (22). Súčasne chudnutie vedie k zlepšovaniu pľúcnych funkcií, symptómov a morbidity, čo podporuje predpoklad, že obezita zhoršuje priebeh astmy.


Literatúra

1. Global strategy for asthma management and prevention. Revised 2002 www.ginasthma.com 2002.
2. Bousquet J, VanCauwenberge P. Allergic rhinitis and its impact on asthma (ARIA) – executive summary. Allergy 2002; 57: 841–855.
3. Masoli M, Fabian D, Holt S, Basley R. The global burden of asthma: executive summary of the GINA Dissemination Committee Report. Allergy 2004; 59: 469–478.
4. Crane J, Wickens K, Beasley R. Asthma and allergy: a wordwide problem of meaning and management? Allergy, 2002; 57: 663–672.
5. Munoz-Furlong A. Daily coping strategies for pacients and their families. Pediatrics 2003; 111: 1654–1661.
6. Sicherer SH. Food allergy in adulthood. Lancet 2002; 360: 701–710.
7. Gerth van Wuk R. Allergy: a global problem. Quality of life. Allergy 2002; 57: 1097–1110.
8. Sculpher MJ, Price M. Mesuring costs and consequences in economic evaluation in asthma. Respir Med 2003; 97: 508–520.
9. Jacoby DB, Costello RM, Fryer AD. Eosinophil recruitment to the airway nerves. J Allergy Clin Immunol 2001; 107: 211–218.
10. Holgate ST. Genetic and environmental interaction in allergy and asthma. J Allergy Clin Immunol 1999; 104: 1139–1146.
11. Martinez FD. Viruses and atopic sensitisation in the first years of life. Am J Respir Crit Care Med 2000; 162: S95–99.
12. The International Study of Asthma and Allergies in Childhood (ISAAC) Steering Committee.Lancet 1998; 351: 1225–1232.
13. Holloway JW, Beghe B, Holgate ST. Genetics of basis of atopic asthma. Clin Exp Allergy 1999; 29: 1023–1032.
14. Laprise C, Boulet LP. Asymptomatic airway hyperresponsiveness: a tree-year folow-up. Am J Respir Crit Care Med 1997; 156: 403–409.
15. de Marco R, Locatelli F, Sunyer J et al. Differences in incidence of reported asthma related to age in men and women. A retrospective analysis of the data the European Respiratory Health Survey. Am J Respir Crit Care Med 2000; 162: 68–74.
16. Litonjua AA, Carey VJ, Weiss ST, et al. Race, socioeconomic factors, and area of residence are associated with asthma prevalence.Pediatr Pulmonol 1999; 28: 394–401.
17. De Blay F, Fourgaut G. Vervloet D, et al. Medical indoor enviroment counselor (MIEC): role in complinace with advice on mite allergen avoidance and on mite allergen exposure. Allergy 2003; 58: 27–33.
18. Salvi SS, Frew A, Holgate S. Is diesel exhaust a cause for increasing allergies? Clin Exp Allergy 1999; 29: 4–8.
19. Gern JE, Busse WW. The role of viral infection in the natural history of asthma. J Allergy Clin Immunol 2000; 106; 201–212.
20. Strachan DP. Family size, infection and atopy: the first decade of the „hygiene hypotesis“. Thorax 2000; 55 (Suppl 1): S2–10.
21. Alm JS, Swartz J, Lilja G, et al. Atopy in children of familieswith an atroposophic lifestyle.Lancet 1999; 353: 1485–1488.
22. Shaheen SO. Obesity and asthma: cause for concern? Clin Exp Allergy 1999; 29: 291–293.