Alergickú reakciu netreba podceňovať, poškodzuje organizmus.Príčiny alergie bývajú rôzne, preto nie je jednoduché ich jednoznačne určiť, a rovnako ťažké je opísať jej prejavy. „Alergia súvisí s imunitou a imunita znamená odolnosť,“ vraví alergiológ a imunológ Boris Hruškovič.

Imunitný systém

Imunitný systém je založený na imunite, čo je schopnosť organizmu odolávať patogénom. Je to komplex veľmi zložitých mechanizmov a reakcií medzi rôznymi bunkami a miliónmi látok vnútri organizmu.

Tie ho ochraňujú pred preniknutím infekcie, spôsobenej baktériami, vírusmi, parazitmi či hubami na jednej strane, alebo pred vznikom rakovinových buniek.

Jedným slovom imunita zabezpečuje všetkým organizmom prežitie. „Vážne geneticky podmienené poruchy imunity sa končia často smrťou v prvých rokoch života, i keď aj tu už nastal určitý pokrok,“ vraví Hruškovič.

Imunitu tvoria miliardy buniek, ktoré sa šíria krvou, lymfou, ale aj v tkanivách a slizniciach. „Imunitný systém v našom tele nie je síce orgán s konkrétnym tvarom, ale odhaduje sa, že má hmotnosť asi jeden kilogram.

Tvorí ho hlavne veľké množstvo buniek, ktoré spolu dokážu navzájom komunikovať cez špeciálne receptory, ktoré si môžeme predstaviť ako kľúčovú dierku, kde pasuje len špeciálny kľúč.

Ten potom zapína rôzne procesy v imunitnej bunke, a tie vedú napríklad k výrobe obranných špecifických imunoglobulínov. Ich úlohou je chrániť človeka pred choroboplodnými zárodkami, pred infekciou, pred rakovinovými
bunkami a dôsledkami stresu.

Ak sa do tela dostane niečo, čo doň nepatrí, bunky imunitného systému to dokážu rozpoznať. Postarajú sa aj o likvidáciu škôd, ak bunky nezomrú takzvanou prirodzenou smrťou, teda apoptózou, ale nekrózou,“ vysvetľuje Hruškovič. Pri nekróze bunky zanikajú „násilne“, poškodením plazmatickej
membrány.

Náš imunitný systém teda stále kontroluje, čo sa v tele odohráva – robí akýsi imunologický dohľad, a snaží sa dosiahnuť stav, aby sme boli v poriadku. „Ak nás napadne vírus nádchy, alebo nejaké baktérie, imunitný
systém spustí boj proti tomuto nepriateľovi.

Pomocou nástrojov, ako sú horúčka či zvýšená tvorba sekrétov – teda nádcha, a pomocou ich vylučovania, čiže kýchaním, sa snaží z tela vypudiť tieto škodlivé organizmy. Keď sa to imunitnému systému podarí, zapamätá si, ako vyzeral nepriateľ, a čo proti nemu pomohlo.

Nabudúce už rovnakého nepriateľa rozpozná rýchlejšie a podarí sa mu účinnejšie ho potlačiť. Ide o takzvané pamäťové bunky imunitného systému,“ vraví lekár.