Podľa medicíny zakladajúcej sa na dôkazoch a medzinárodne uznávaných konsenzoch sú v súčastnosti platné dolu uvedené poznatky:
Zrakom neviditeľné roztoče bytového prachu predstavujú len jednu malú čeľaď z rozsiahleho spoločenstva roztočov, ktorá je však pre človaeka naj významnejšia. Vylučujú do nášho domáceho prostredia chemicky i biologicky vysoko aktívne látky, ktoré majú značnú schopnosť poškodzovať slizničnú výstelku dýchacích ciest, podnecovať nežiadúce imunitné deje, narušovať ich súhru a alergizovať.

Roztoče sú jednou z príčin rôznych chorôb. Príkladom sú opakované infekcie dýchacích ciest, priedušková astma, chronický kašeľ, chronická nádcha s nosovou nepriechodnosťou, chronický zápal vedľajších nosových dutín, chronický zápal spojiviek, atopický ekzém, úsporné žihľavky a vzácne i anafylaktický šok.

Veľmi ľahké a ťažšie čiastočky prachu. Ľudskému zdraviu najškodlivejšie druhy roztočov, a súčasne aj ich alergény, sa vyskytujú v ľudských obydliach, najviac práve v lôžku, ďalej v čalúnenom nábytku, vankúšoch, bytovom textile a usadenom prachu. Oproti niekdajším názorom je dnes spoľahlivo zistené, že v ľahučkom, poletujúcom prachu miestností sú súčasťou jeho ťažšej zložky. V ovzduší sa objavujú len pri silnejšom zvírení ťažšieho, usadeného prachu a vzápätí opäť sa znášajúceho na povrchy.

Roztoče sa v najväčšom množstve vyskytujú na lôžku. Keď sa na lôžku spí, vzniká v ňom špeciálna mikroklíma, ktorá je pre roztoče ideálnou liahňou a súčasne najlepším prostredím pre ich rast, vývoj a rozmnožovanie. Človek tu svojou prítomnosťou navodzuje pre roztoče optimálnu teplotu a vlhkosť. Dodáva im i hojnosť tej najlepšej potravy, ktorou sú olúpané šupinky kože. Roztočom prospieva aj tmavé prostredie v matracoch.

Do ľudského organizmu sa roztoče alergény dostávaju prevažne pri pobyte na lôžku, a to dýchacími cestami a pokožkou. Je to spôsobené skutočnosťou, že tu dochádza k tesnému kontaktu nosa, úst a povrchu tela s najväčšími zdrojmi roztočových alergénov. Tými sú vankúše, prikrývka a matrace, ktoré môžu obsahovať až milióny roztočov. Podobným spôsobom môžu škodiť i plyšové zvieratká, vankúšiky a pod., umiestené na lôžku.

Základným spôsobom liečby hore uvedených nemocí, pokiaľ sú spôsobené alergiou na roztoče, sú účinné opatrenia proti roztočom a ich alergénom. V tomto prípade ide o liečbu príčinnú, pretože roztočom alergénov sa odstraňuje príčina ochorenia. Naproti tomu akákoľvek terapia pomocou liekov je len tzv. liečbou kontrolnou či úľavovou, pretože je založená na tlmení ťažkostí a zápalov, ktoré na základe roztočovej alergie vznikajú.

Opatrenia proti roztočom bytového prachu

Opatrenia sa v súčastnosti – z hore uvedených dôvodov – nezamieravajú na čistenie vzduchu, ale predovšetkým na zásahy do hlavných zdrojov roztočov a ich životných podmienok.

1. Hlavným cieľom opatrení je predovšetkým lôžko alergika.
2. Je potrebné zamerať sa aj na prach domácnosti.
3. Kontrola kvality vzduchu je nutná.

So stúpajúcou vlhkosťou vzduchu 60-80% nasýtenia vodnými parami sa množenie roztočov mnohonásobne urýchľuje. Vlhkosť vzduchu po 50% neznášajú. Vlhkosť pod 40% vadí i ľudským dýchacím cestám. Optimálna teplota pre roztoče je 25-27C Teplota nad 55C ich ničí.

I. Skupina – Opatrenia Nutné

Cieľ: Zamedziť kontaktu alergika s roztočovými alergénmi na jeho lôžku.

• Bez realizácie opatrení tejto skupiny nemôžu byť ostatné opatrenia účinné.
• Matrace, prikrývky a vankúše v posteli alergika uzavrieť do špeciálnych obliečok z polyesterového mikrovlákna, ktoré sú nepriepustné pre roztoče a ich alergény a priepustné pre vodné pary. Matrac musí byť z lôžka vyberateľný a povlak ho musí celý obklopiť ako odstrániteľný poťah.
• Bežnú posteľnú bielizeň, ktorá sa môže navliekať na špeciálne obliečky, je vhodné prať v intervaloch nie dlhších než 3-4 týždne pri teplote najmenej 60C
• Odstrániť z postele hračky vyrobené z textilu. Ak sú v spálni predsa len ponechané, majú sa tiež prať pri 60C aspoň 1x za 3-4 týždne. Ide o maximálny interval, podložený generačným cyklom roztočov. Vymrazovanie nestačí, zabijú sa tak síce roztoče, ale neodstránia sa ich alegény.

II. Skupina – opatrenia vhodné

Cieľ: Úprava vlhkosti, teploty a prašnosti domáceho prostredia.
Týkajú sa celého bytu, najviac však miestnosti, kde pacient spí.

• Vlhkosť vzduchu v domácnosti má byť v optimálnom prápade 40-50 %. Na reguláciu je potrebné mať kvalitný, najlepšie kalibrovaný vlhkomer, prípadne odvlhčovač. Teplota by doma nemala byť vyššia než 23 C.
• Z dôvodu znižovania vlhkosti domácnosti pravidelne vetrať, predovšetkým pri alebo po varení, po kúpaní, umývaní podláh a doma málo vhodnom sušení bielizne či bytových textílií. Plastové okná v porovnaní s drevenými svojou dokonalou tesnosťou zvyšujú bytovú vlhkosť o 10-20% a kladú tak na odvetrávanie vlhkosti zvýšené nároky.
• Umiestnenie splálne v suteréne je dosť nevhodné
• Koberce, najmä tie, ktoré pokrývajú celú miestnosť, je najlepšie odstrániť. Vhodnejšie sú stierateľné podlahové krytiny.
• Redukovať ostatný bytový textil, predovšetkým závesy, ozdobné prikrývky a vankúšiky.
• Nie je vhodné, aby alergik trávil dlhší čas v čalúnených kreslách. V takom prípade je lepší nábytok, ktorý možno maximálne zbavovať prachu.
• Knihy, šaty a iné predmety zadržujúce prach uzatvárať v skriniach.
• Prach z povrchov pravidelne stierať, najlepšie špeciálnymi prachovými utierkami.
• Deti by nemali skákať po posteliach a viesť vankúšvé zápasy.

III. Skupina – opatrenia náhradné

Cieľ: Odporúčania pre prípad nedodržania určitých bodov zo skupiny II.
Ani tou najstarostlivejšou údržbou kobercov a čalúnenia nie je možné dostatočne ovplyvniť množstvo vdychovaných roztočových alergénov. Ak sú napriek tomu ponechané, ich údržba je potrebná, pretože prach často alergikov dráždi a môže im spôsobovať problémy.

• Časté luxovanie kobercov a čalúnenia vysávačom vybaveným HEPA filtrom a zdvojenými stanmi vrecúšok. Pri luxovaní je vhodné používať masku proti vdychovaniu zvírených alergénov.
• Za núdzové opatrenie sa môže považovať čo najdlhšie vystavovanie kobercov, textílií, vankúšov a čalúnenia silnému mrazu alebo slnku s následným veľmi dôkladným vyklepaním. I tak však zostáva nevyriešeným problémom odstránenie tiel mŕtvych roztočov a ich alergénov.
• Ponechané bytové textílie, vankúšiky a pod. Je potrebné prať v jednomesačných intervaloch, minimálne pri 60C
• Nie je vhodné polihovať na čalúnenom nábytku alebo kobercoch.

Doplňujúce informácie

Akékoľvek opatrenia proti roztočom môžu byť účinné len vtedy, ak je vyriešený hlavný zdroj a rezervoár roztočov na lôžku pacienta. Nestačí mať len špeciálne navlečený vankúš a prikrývku, keď nie je súčasne navlečený aj matrac. Nevyhovuje však ani pokrytie matraca iba obyčajnou, hoci špeciálnou plachtou, matrac musí byť pokrytý zo všetkých strán. Na dostatočne zníženie roztočových alergénov, čiže pre priaznivý liečebný účinok, môžu niekedy postačiť aj samotné, dobre vykonané opatrenia I. Skupiny, prípadne len špeciálne obliečky, nikdy však nie len samotné opatrenia skupiny II. a III.

• Pokrytie lôžka špeciálnymi obliečkami však nie je možné nahradiť žiadnym iným opatrením, bez toho sú všetky ďalšie úkony neúčinné. V súčastnosti sa už ani pranie vankúša a prikrývky neodporúča ako postup nahradzujúci obliečky, a to z viacerých dôvodov, okrem iného kvôli riziku množenia plesní. Určitá výnimka snáď môže byť pri možnosti ich dokonalého vysušenia v sušičke.
• Aby boli obliečky pre roztoče a ich alergény naozaj nepriepustné, musia byť zhotovené zo špeciálnej látky, vyrobenej konkrétne na tento cieľ ako zdravotný materiál. Tá sa vyznačuje celkom pravidelnou ultraštruktúrou mikrovlákien s medzerami nepresahujúcimi desať mikrónov. Tieto materiály boli preverené špeciálnymi zahraničnými vedeckými pracoviskami.
• Špeciálne obliečky je vhodné pri prezliekaní postelí otrieť zvlhčenou handričkou a nechať oschnúť, pretože na ich povrchu sa zadržuje jemný posteľový prach. Podľa potreby je možné vyprať ich s posteľnou bielizňou, nebýva to však nutné.
• Odlíšiť účinné protiroztočové prostriedky od plejády nevyhovujúcich výrobkov, ktor= náš trh zaplavujú s označení „protialergický alebo protiroztočový“, je pre neodborníka takmer nemožné. Značky polyesterových mikrovláknových materiálov s priaznivými závermi expertov majú názov Pristine a Mission Allergy. Inou možnosťou je Goretex. Ostatné materiály sú nevyhovujúce alebo neboli nikde preverené. Ani účinnosť bavlnených obliečok nebola nikdy klinickými štúdiami spoľahlivo doložená.
• Na výplni prikrývok a vankúšov z hľadiska roztočových alergénov nezáleží. Ovčie rúno nepredstavuje žiadnu výhodu. O dutom vlákne boli rozšírené mylné informácie. V skutočnosti v ňom bolo opakovane a precíznymi metódami namerané mnohokrát viac roztočových alergénov než v perí. Alergia na roztoče obsiahnuté v perí. Perie však môže dráždiť mechanicky tak, ako akýkoľvek iných prach, ak z lôžka unikajú a vdychujú sa jeho jemné čiastočky.
• Ošetrovanie kobercov a čalúneného nábytku akaricidmi (prostriedkami na ničenie roztočov) sa dnes nepovažujú za dostatočne účinné.
• Klamní reklama sa často objavuje aj ohľadne vysávačov. Ich voľbu je najvhodnejšie konzultovať s nezávislým odborníkom.
• Čističky vzduchu sú na odstraňovanie roztočových alergénov bezcenné, ale môžu pomocť pri odstraňovaní alergénov menšej veľkosti a hmotnosti.
• Problémy spojené s roztočmi nerieši v praxi ani využitie ostatných novších postupov, ako sú napr. nanotechnológia, akékoľvek chemické metódy, ožiarenie povrchu lôžka, špeciálne výplne prikrývok, výplne matracov a pod.