Mám skutočne Astmu?
Neužívam Lieky zbytočné?

Z odbornej literatúry: Falošná diagnóza astmy u obeznych a neobéznych Literatúra u autora článku.

Obezita – Body mas index viac ako 30
Neobezita – Body mas index menej ako 25

Pacienti s obezitou ( ako zistím či som obézny www.chudnutie-ako.sk/bmi/)môžu mať veľmi často podobné subjektívne ťažkosti ako sú popisovné pri astme : dýchavica pri minimálnej fyzickej námahe, pocit zovretia hrudníka a iné.

Výskyt astmy sa napríklad v USA a Kanade v rokoch 1980 až 1994 zvýšil o 75%.
Nepochybne sa na danom zvýšení podieľa narastajúca pozoronosť lekárov, ale aj potencionálych pacientov voči tomuto ochoreniu. Určitá významná časť tejto zvýšenej pozoronsti je stimulovaná na jednej strane lekárskymi kruhmi a na druhej strane tiež tlakom farmaceutického priemyslu, ktorý prevažne vývojom nových liekov na astmu ich priamo alebo nepriamo propaguje medzi pacientmi a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. Ako príklad uvádzame nárast diagnózy astmy u detí v Škótsku z 28% v 1964 na 64% v roku 1999.

Posledné tri desaťročia nárast výskytu obezity kopíruje nárast astmy. To poukazuje na pravdepodobný medicínsky vzťah medzi týmito ochoreniami (viď ďalšie články u nás na webe). Posledné štúdie ukazujú, že astma je až 2x častejšie diagnostikovaná u pacientov s obezitou. Napr v USA a Kanade je diagnóza astmy u obéznych okolo 9%, pričom u neobéznych je výskyt astmy okolo 4-5%.

Nie je úplne jasné u koľkých pacientov s obezitou je diagnóza astmy stanovená nesprávne. Obezita vedie k zníženej pružnosti hrudnej steny čo spôsobuje zníženie objemu pľúc, zvýšenie výdaja energie na dýchanie, a tým aj zvýšenú spotrebu kyslíka z dôvodu frekventovanejších dýchacích pohybov. Vzhľadom na to pacienti s obezitou majú dýchavicu vo väčšej miere ako neobézni, a teda môže byť u nich diagnostikovaná astma častejšie nesprávane ako u neobeznych.

Do tohto testovania bolo zaradených 540 pacientov s diagnózou astmy. Ich vek bol v priemere 40 rokov, pričom diagnóza astmy bola urobená v období ich mládežníckeho veku.
Testovanie nebolo realizované u pacientov, korí prekonali infarkt v posledných 3 mesiacoch, boli fajčiari. Vyšetrenie bolo realizované v 4 návštevách, počas ktorých bolo realizované spirometrické vyšetrenia a určenie reverzibility (zvrátiteľnosti) obštrukcie (zúženia) priedušiek a opakovane testy na zvýšenú aktivitu dýchacích ciest na dráždivé-provokačné látky. Na základe výsledkov týchto vyšetrení bolo možné u určitého pacienta najprv znížiť, a potom úplne vysadiť liečbu na astmu. Pacienti, u ktorých bola liečba úplne vysadená boli ešte ďalej sledovaní 6 mesiacov kvôli bezpečnosti.
Výsledky ukázali že obézni pacienti častejšie udávajú dýchavicu a pískanie na prieduškách ako neobézni.
Liečba mohla byť ukočená u 32% pacietov s obezitou a astmou, čo tvorilo 77 pacientov. Aj u pacientov s normálnou hmotnosťou mohla byť liečba na astmu ukočená v 29% prípadoch čo tvorilo 73 pacientov.
Podrobnejším výskumom tých pacientov, u ktorých bola diagnóza astmy zrušená, sa zistilo že išlo prevažne o mužov, u ktorých bola táto diagnóza stanovená v neskoršom veku, pričom títo mali dobré výsledky v spirometrii a zníženú nutnosť používania liekov na astmu.

Z výsledkov teda vyplýva, že približne 30% astmatikov (v tomto prípade 150 z 540 tich) vôbec nemá astmu a zbytočne užívajú lieky.
U časti z nich bola táto diagnóza stanovená mylne a u druhej časti mohlo dôjsť počas dlho trvajúcej liečby aj k vyliečeniu tzv. remisii ochorenia. Jedna štúdia zistila, že až u 5% detí vo veku 7 – 12 rokov došlo k vyliečeniu astmy.

Druhým podstatným výsledkom tohto sledovania je, že astma sa skutočne vyskytuje vo väčšej miere u pacientov s obezitou, ako na to poukazujú už predchádzajúce výskumy.