Alergia je často označovaná za epidémiu 21.storočia. Jej prejavy môžu byť rôzne – od kýchania či svrbenia nosa a slzenia očí, cez svrbenie na pokožke, zhoršené dýchanie až po kožnú reakciu na celom tele či dokonca šokový stav. Aj preto prejavy alergie netreba podceňovať.

Alergia súvisí s imunitným systémom organizmu. Jeho cieľom je ochrana nášho tela pred nežiaducimi a nebezpečnými faktormi – pred choroboplodnými zárodkami, infekciami aj rakovinovými bunkami. Imunitný systém neustále kontroluje, čo sa v organizme deje a ak sa do neho dostane nejaký nepriateľ, spustí reakciu. Pri vírusoch či baktériách táto reakcia môže mať podobu kýchania, horúčky a sekrétu z nosa. Moderná doba však priniesla mnoho zmien. Na jednej strane sa zvyšuje hygienický štandard, čoho dôsledkom je to, že telo sa až tak bežne nestretáva s prirodzenými podnetmi, na druhej strane sa zmenilo aj prostredie, v ktorom žijeme, a ktoré je plné umelých a telu neprirodzených látok. To má dosah aj na fungovanie imunitného systému. „Niekde tu sa začína príbeh alergie. Alergia sa prejavuje tak, že nejaká látka na konkrétneho človeka zapôsobí inak, ako je bežné. Môže to byť napríklad peľ kvetiny, prach, parfum v šampóne. Väčšina ľudí s touto látkou nemá žiadne ťažkosti. No človek, ktorý má k alergii predpoklady, môže byť na ňu citlivý. Jeho imunitný systém takúto látku mylne považuje za nepriateľa a zareaguje – môže ísť o kýchanie, kašľanie, svrbenie kože, rôzne vyrážky,“ vysvetľuje MUDr. Boris Hruškovic z Imunologického a alergologického privátneho centra v Bratislave.

Prejavy na koži
Medzi alergické reakcie patria aj tie, ktoré  sa objavia na našej pokožke. Vyskytnúť sa môžu pri najrôznejších alergénoch – či už ide napríklad o kovy, potraviny aj pele. „Veľmi častou reakciou, aj keď nie jedinou, je žihľavka – žihľavkový pupenec. Takáto alergia vzniká jednak vonkajším podnetom, ale často je podmienená aj vnútornými zápalovými procesmi, pri ktorých v organizme vznikajú autoprotilátky,“ vysvetľuje odborník. Prejav sa môže vyskytnúť len lokálne v podobe drobných pupenčekov, avšak ak neriešime príčinu, nie je vylúčené, že sa rozšíri postupne na celé telo. „V niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj v podobe, ktorú laicky popisujeme ako veľké začervenané mapy na pokožke. Aj v takomto prípade ide o žihľavku, len sa od lokálneho príznaku líši vo svojom prejave,“ dodáva lekár.

Vždy svrbí
V prípade kožných prejavov vždy treba rozlišovať, či ide o alergiu alebo o iný zdravotný problém. Vzhľadom na vyťaženosť lekárov – špecialistov nie je ľahké sa k odborníkovi dostať s každým fliačkom. Na to, že ide o alergiu, však spravidla poukazuje jeden zo symptómov. „Kožná alergická reakcia vždy svrbí. Svrbenie ako také je prejav alergickej reakcie. Keď kýchame, svrbí nás na nosovej sliznici – aj v tomto prípade ide o svrbenie v dôsledku alergickej reakcie. Rovnaké je to pri kožných prejavoch. Ak niečo na pokožke nesvrbí, na 90 percent to nebude alergia. Samozrejme, ak problém pretrváva a kožný prejav nemizne alebo sa rozširuje, treba navštíviť kožného lekára,“ dodáva MUDr. Hruškovic.

Lieky
Kožnú alergickú reakciu môžu spôsobiť aj niektoré druhy liekov. „V tomto prípade najčastejšie hovoríme o exantéme. Ide o prejav nežiaduceho účinku nejakého lieku, ktorý užijeme v bežnej dávke,“ vysvetľuje MUDr. Hruškovic. Kožná reakcia sa spravidla objavuje na väčšej ploche tela. Prejavy vynechávajú dlane a plosky nôh, najviac sa objavujú na miestach trenia na bruchu a stehnách. Alergia v súvislosti s liekmi sa môže vzťahovať na účinnú látku lieku, rovnako však aj na stabilizátory, prídavné a konzervačné látky či formu obalu, čo nie je jednoduché rozlíšiť. V prípade kožných prejavov alergie na lieky však treba mať na pamäti, že koža nemusí byť jediným cieľovým orgánom, na ktorom sa alergia prejaví. Ak teda pacient liek, ktorý spôsobuje alergiu, užíva ďalej, môže dôjsť k poškodeniu ďalších orgánov a viesť k vážnym zdravotným stavom vrátane ohrozenia života. Všetky alergické prejavy, vrátane tých kožných, tak treba sledovať a konzultovať s lekárom.

Kontaktná alergia
V bežnom živote si neraz neuvedomujeme, čomu všetkému je koža vystavená a čo všetko sa jej dotýka. Najrôznejšie látky, ktoré s ňou prichádzajú do styku, tiež môžu spôsobiť alergiu. V tomto prípade sa hovorí o kontaktnej alergii. „Vzniká, keď je koža v kontakte s alergénom. Často ide o rôzne chemické substancie, ktoré sú napríklad v saponátoch alebo šampónoch a tiež farbivá, ktoré sú použité v oblečení. Typické prejavy tiež spôsobuje napríklad nikel alebo kobalt ako súčasť bižutérie. Vinníkom, spôsobujúcim alergiu však môže byť veľmi veľa látok,“ vysvetľuje imunoalergológ. Ak sa teda na pokožke objaví kožný svrbiaci prejav na konkrétnom mieste, treba sa zamyslieť nad tým, či sa tohto miesta pravidelne niečo nedotýka. Konkrétny alergén dokážu určiť testy u odborníka. Kým ich pacient absolvuje, mal by v rámci kozmetiky používať len prírodné prípravky, vyvarovať sa aviváži aj parfumom.

Pozor na akútne prípady!
Práve vyvarovanie sa alergénu je najlepším spôsobom, ako alergii predísť. Ak sa už objavia, možno siahnuť aj po voľnopredajných prípravkoch. „Poradiť v tomto smere vie aj všeobecný lekár, rovnako tak lekárnik. Kým sa pacient dostane k špecialistovi, čo spravidla chvíľu trvá, môže využiť voľnopredajné antihistaminiká. Pri prejavoch na koži, ktoré svrbia, odporúčam na čas aj chladivé gély a lokálne antihistaminiká v geloch , ktoré sa tiež dajú bežne kúpiť v lekárni,“ vysvetľuje MUDr. Hruškovic. Ak sa stav nezlepšuje, ale naopak, rapídne sa zhoršuje, netreba váhať s návštevou pohotovosti. „Akútne prípady patria na pohotovosť. Predstaviť si pod nimi môžeme napríklad stav, keď sa žihľavka objaví na celom tele, pričom sa môže objaviť aj zhoršené dýchanie. Vtedy treba volať sanitku alebo okamžite ísť do nemocnice,“ dodáva odborník z Imunologického a alergologického privátneho centra v Bratislave.