• Do akej miery je alergia geneticky podmienená a do akej miery ju ovplyvňujú okolité vplyvy a prostredie, v akom vyrastáme?
  Dobrá otázka, ťažšia odpoveď. Keď vezmeme že koncom 19- ho storočia pripadal 1 alergik na 100 ľudí a dnes je to 30 alergikov na 100. Je jasne, že nemohlo dôjsť k tak zásadnej zmene nášho genetického kódu za tak krátku dobu. Naše gény sa však prejavujú rôzne v závislosti aj na vonkajších okolnostiach, vplyvoch. To znamená, že gén má „naporúdzi viacej „správnych“ odpovedí. Sú to takzvané polymorfizmy v genetickej informácií. Druhá časť odpovede je vonkajšie prostredie. Jedna z najpertraktovanejších vysvetlení je tzv. hygienová terória ktorá hovorí že náš imunitný systém sa vyvíjal za posledných 100-150 rokov v príliš „sterilnom prostredí“. Nemáme dostatočný kontakt s baktériami ktoré síce nevyvolávajú u ľudí ochorenia ale stimulujú pozitívne imunitu správnym smerom. Sú to napríklad baktérie vylučované do stolice hovädzieho dobytka. Kedysi obydlia ľudí boli blízko stajní, mali denný kontakt s dobytkom. Alergia je ako keby trest za výdobytky civilizácie. K tomu sa pridáva častá liečba antibiotikami, plno chemických prísad do potravín, smog, „sklenené administratívne budovy bez priameho vetrania … zoznam je dlhý.
• Do akých skupín alebo podľa čoho možno rozdeliť alergie?
  Najlepšie podľa cieľového orgánu kde alergén vyvoláva zápal.
  V orgánoch dýchacieho systému / nos, dutiny, priedušky / alergická nádcha až astma
  Koža – žihlavka, ekzém
  Oči – zápal spojiviek
  A potom je to alergická reakcia celého tela ktorá môže vyústiť do šoku.
  Pri poštípaní osovu, včelou a na určité lieky. Tie postihujú všetky horeuvedené orgány , pri šoku aj srdce a cievy..
• Sú alergie, ktoré „nadobudneme“ počas svojho života, alebo ich máme vždy, len o nich nevieme a prejavia sa neskôr? (napríklad je možné, že do 25 rokov som nemala alergiu na istú potravinu, no potom začnem na sebe badať alergické reakcie)?
  Väčšinu alergií nadobudneme počas svojho života. Sú však aj také gény ktoré kódujú „ťažké formy alergie“, napríklad pri astme. ( gén ADAM). V takýchto prípadoch veľmi často aj naša matka či otec, dedko, babka, pradedko majú či mali to isté ochorenie. Potom sme postihnutý od detského veku až po starobu. Alergia je celoživotné ochorenie – tu myslíme vlohu, jej prejav môže byť v určitom období minimálne až nulový. Ak sme v kojeneckom veku mali ekzém ale teraz sme zdraví, mame však vyššiu pravdepodobnosť že u nás prepukne astma ako u tých ktorí ekzém v detstve nemali.
• Môže za vysoký výskyt alergií aj to, že v súčasnosti žijeme v oveľa sterilnejšom prostredí, ako tomu bolo v minulosti? Môžeme to nejako ovplyvniť, zmeniť?
  Už som na sčasti odpovedal. Vrátiť sa a stať sa pastierom, chovateľom dobytka aby sme pomohli sebe ale hlavne našim (ešte nenarodeným) deťom, je síce možné / ekofarmy…/ ale nemôžeme to urobiť všetci. Ako už to býva typické pre ľudskú civilizáciu, hľadajú sa i v tomto prípade cesty „ako oklamať prírodu“. Pripravujú sa vakcíny ktoré zabezpečia „prirodzenú stimuláciu imunity“ tak ako je to u horeuvedených baktérií ktorými budeme očkovať novorodencov.
• Je pravda, že v súčasnosti je oveľa viac alergií, ako pred niekoľkými desaťročiami (ak áno, prečo)?
  V súčasnosti máme cca 20%-30% alergikov, v roku 2050 je odhad Svetovej zdravotníckej organizácie že každý druhú bude mať alergiu. Možno sa to podarí zvrátiť modernými liečebnými postupmi, dnes sa do výskumu alergie a nových liekov investujú bilióny dolárov (euro).
• Sú alergie, ktoré sa vyskytujú iba posledné roky, respektíve „novodobé“ alergie? (čo ovplyvnilo ich výskyt, ktoré sú to, ako sa k nim má pristupovať, atď.)?
  Dnes už neplatí to čo platilo kedysi: „ z alergie sa vyrastie, resp. mizne vekom“. Máme pacientov 60,70 aj 80 ročných u ktorých sa prvý krát objavilo alergické ochorenie – bežná senná nádcha ale aj astma.
  Ďaleko častejšie sú kožné alergické reakcie – na kozmetiku, konzervačné prísady do potravín, na lieky. Už len keď si uvedomíme koľko „chemických substancií „ do seba dostaneme za deň. Napríklad sú niektoré geneticky modifikované potraviny kde sa v géne prenesie aj alergén z iného druhu. Napríklad z kukurice na paradajku. Sme alergický na kukuricu a po zjedení paradajky máme reakciu. Alebo potravinové reťazce – kurčatá kŕmené rybiou múčkou ( nikdy by kura rybu nezjedla ). Takto sa ale alergén z ryby dostane do kuracieho mäsa. Máme alergiu na tresku ale kuracie mäso bežne jeme a tu zrazu alergická reakcia!!!
  Dnes je alergológ ako detektív.
• Ktoré sú „najbežnejšie“ alergie, s ktorými sa stretávate vo svojej ambulancii najčastejšie? (ako sa prejavujú, ako ich možno liečiť, atď.).
  Najčastejšia je tzv. „senná nádcha „ a alergický zápal očných spojoviek. Ide o alergiu na pele stromov, tráv a burín ktoré v uvedenom poradí kvitnú od februára do októbra.
  K tomu za posledné roky narastá aj astma. Dnes až 85% pacientov so „sennou nádchou“ má nejaké prejavy astmy ktoré ak sa neliečia prechádzajú do trvalej, celoživotnej astmy.
  Dnes sa v odborných kruhoch alergická nádcha považuje za predstupeň astmy.
• Čo sa môže stať, ak alergii nevenujeme pozornosť a snažíme sa to riešiť bez návštevy lekára?
  Alergia je ako snehová guľa ktorú pustíme s kopca plného snehu, na konci máme lavínu.
  S neliečených, len miernych príznakov môže byť ťažká, celoživotná astma ktorá končí vo vyššom veku aj na kyslíku.
  Súčasne sa ja pridávajú iné alergické prejavy, teda ten istý príklad neliečenej alergickej nádchy pri ktorej postupne začnem mať alergiu na ovocie, zeleninu a iné. Ide o takzvanú skríženú alergiu ten istý alergén je v pele brezy a v jablku, alebo burine s názvom palina a zelery, mrkve.
• Aká je najvhodnejšia liečba (viem, že je to veľmi individuálne, ale možno akési všeobecné zhrnutie)?
  Alergénová vakcinácia, či už vo forme injekcí alebo kvapiek pod jazyk. Keď príde pacient včas, to znamená že mu alergia trvá len do pár rokov, dá sa tato proces zvrátiť a alergia aj dokonca vyliečiť.
• Objavili sa v poslednom období nejaké nové efektívne metódy v liečbe alergií?
  Nie. Len sa vylepšili, skvalitnili doterajšie lieky.