• Trpí alergiou na peľ veľa ľudí? (dá sa to vyjadriť v percentách z populácie, prípadne tvoria peľoví alergici veľké percento medzi alergikmi vcelku? Je viac alergikov medzi deťmi alebo staršími ľuďmi, čím to je, že je to tak ako to je?)
  Podľa posledného veľkého celoeuropskeho prieskumu je to priližne 25% t.z že každý 4 tý má prejavy ľudovo povedanej sennej nádchy. U nás je to okolo 15 %, teda menej. Toto je naväčšia skupina „alergikov“, ostané skupiny ako napriklad kožné alergia, astma a iné sú menej. Samozrejme že sa tieto prejavy kobinujú a počas života rôzne menia. My považujem „celého pacietka chorého na alergiu“ – nie len jeho nos či kožu. To je výhodou alergologa oproti iným špecialistom ktorý sú zameraný len na v tom čase postihnutý orgán – napr,. koža.
• Ako sa alergia na peľ prejavuje? (má nejaké typické príznaky, alebo je ťažké ju odlíšiť od ostatných typov alergií?)
  Najčasješie kýchanie v salvách -20-30 x, vonatý výtok a upchávanie nosa, svrbnie v nose na podonebí, v ušiach, pálenie a rezanie spojoviek. Keďže dnes už vieme že medzi sliznicou nosa a sliznicou priedušiek je malý rozdiel, veľmi rýchlo takto prebiehajúca alergia postupuje hlbšie a začína astma. Spočiatku pacient sucho a dráždivo kašle, potom sa pridruží sťažené dýchanie pri zvýšenje námahe, kľude, zvieranie hrduníka („pocit zovretia v obruči) a pri ťažších formách ho tieto problémy budia v noci. Takéto príznaky sú často považované za inkfekciu a pacienti užívajú dvoje až troje antibiotiká kým sú poslaný k alergológovi.
• Existuje alergia len na konkrétny druh peľu alebo človek je alergický na všetky druhy peľu?
  V zásade môžeme rozdeliť peľ z alergénneho hľadisky na 3 druhy. Včasnú jar / február-apríl/ je to peľ brezovitých stromov (breza, jelša,lieska, hrab ), potom sezóna pokračuje od mája do júla peľom travín ( ide o nepokosenú trávu a obilie ) a sezóna končí peľom burín ( hlavne ide o palinu a ambróziu). Tieto pele majú hlavne tú vlastnosť že pri suchom, teplom a veternom počasí doletí desiatky kilometrov. Volám ich vetroopelivé .Na rozdiel od hymzom opelivých,(napríklad slnečnica alebo chryzantéma) ktorých peľ je tiež silný alergén ale keďže je peľové zrno ťažké a lepkavé vietor ho nerozvfúka dostatočne, tkaže k alergickým reakciám dochádza len u maléh počtu ľudí ktorí s týmito druhmi prichádzajú do bez prostredného kontaktu.
• Dá sa alergia na peľ vyliečiť? Alebo je to neliečiteľný stav, ktorého príznaky sa síce dajú zmierniť ale nie odstrániť?
  Alergia, ak je liečená zavčasu po prvých prejavených príznakoch, je „liečiteľná“. To znamená že vieme zabezpečiť aby imunitný systém na pel, potraviny atď nereagoval alergickou rekciou ale žiadnou. Navrátime stav takzvanej „tolerancie imunitného systému voči alergénu“ – v praxi to znamená že pacient po kontakte napríklad s pelom nereaguje vznikom nádchy či astmatických prejavov. Túto liečbu nazývame alergénová imunoterapia – paciet dostáva „svoj“ alergén vo zvyšujúcich sa koncentráciách buď injekčnou alebo kvapkovou formou. Najúčinnejšie je podávanie počas celého roka / cca 10 injekcií za rok / počas monohých rokov. Koľko rokov má tato liečba trvať je veľmi individuálne. Ostatné lieky, potláčajú alergickú reakciu a následný zápal sliznice ktoré už vznikli. Ich pravidelné užívanie v sezóne je však tiež veľmi dôležité.
• Je možné pomôcť si pomocou voľne dostupných prípravkov z lekární? Dá sa alergia zvládať aj bez lekára?
  Do určitej miery do platí, ale vo väčšine prípadov sa alergia každý ďalší rok vracia a s väčšou silou a trvá aj dlhšie. Stávame sa alergickými na väčší počet druhov peľu, neskôr aj na iné alergény – v potravinách, roztoče atď. Takže pri prvom vzniku alergie si môžeme pomôcť sami, ale ďalší rok by sme už nemali návštevu u alergológa odkladať.
• Kedy je už ale lepšie lekára vyhľadať? Vraj aj vtedy ak chce človek napríklad ušetriť. Lekár síce predpíše tie isté liečivá ako sa dajú voľne kúpiť v lekárni, ale na recept je to lacnejšie….
  Ano, to je tiež dôležité ale hlavne voľnopredajné balenia protialergických liekov / skupina antishistaminík / je balená len po 7 mich tabletách. Sezóna na jeden alergény druh trvá minimálne 3-4 týždne. Lekár doporučuje liečbu v takomto prípade na 5 týždˇnov a adekvátne k tomu predpíše aj balenie so zodpovedajúcim počtom tabletiek.
• Ako si môže človek od alergie uľaviť sám bez pomoci lekára? Zavrieť doma sa na niekoľko mesiacov asi nemôže… Dá sa pred peľom nejako chrániť, ja neviem, nechodiť von keď fúka vietor alebo len po daždi, po návrate zvonku oprať šaty…… Na výskyt sezónnej peľovej alergie má vraj vplyv aj denná hodina a počasie.
  Po pobyte vonku sa osprchovať, vymeniť šaty,. Nosiť okuliare, krátke vlasy, ostrihať bradu a fúzy. Vyvetrať pred spaním a potom zavrieť okno – vypelovanie je hlavne v noci, prípadne používať kvalitné peľové sieťky. Samzorejme ak sa neliečime nemôžeme ísť prespať do senníka alebo sa pováľať vo vysokej tráve. Nietorí pacieti sa dokoca čudujú že nesmú kosiť. Nevhodné je slnečné suché a vterné počasie, daždivé je naopak vhodné. Je ešte veľ rád ale na to tu nie je dostatok priestoru.
• Stretli ste sa s alergiou napríklad na balkónové kvetiny? A na kvitnúce izbové kvety?
  Napríklad na astry, gerbery, chryzantémy, sedmokrásky – všetky máju ten istý alergén ako buriny palina a ambrózia. Alergia na balkónové a izbové kvetiny je veľmi zriedkavá..
• Kedy sa končí najhoršie obdobie pre peľových alergikov? Príchodom leta, alebo až jesene či zimy….
  Burina ambrózia kvitne až do babieho leta, preto je peľ v ovzduší až do októbra. Prvé dlhšie trvajúce daždivé dni sezónu ukončujú..